Atomové jádro

Atómové jadro sa skladá z nukleónov (určených hmotnostným číslom A): protónov (atómové číslo Z) a neutrónov (neutrónové číslo N). Platí A = Z + N. Číslo Z tiež udáva počet elektrónov (atóm je elektricky neutrálny).

Obsah 1 Štruktúra jadra 1.1 Protón 1.1.1 H+ ako protón 1.2 Neutrón 2 Charakteristika jadra 3 Odkazy 3.1 Související články 3.2 Použitá literatura

upravit Štruktúra jadra

• Je zložené z dvoch mikročastíc – protónu a neutrónu, ktoré označujeme spoločným názvom nukleóny. Polomer jadra je približne 5·10⁻¹⁵ m.

upravit Protón

• Protón je častica, ktorá je nositeľom kladného elementárneho náboja, má označenie p (prípadne p⁺, ₁¹p, H⁺);
• počet protónov v jadre atómu je charakteristický pre každý prvok;
• počet protónov zodpovedá počtu elektrónov – elektroneutralita atómu;
• počet protónov v jadre udáva protónové číslo Z.
• Protónové číslo
  • udáva počet protónov v jadre atómu;
  • udáva počet elektrónov v obale elektroneutrálneho atómu;
  • zhoduje sa s poradovým číslom prvku v periodickej sústave prvkov.

upravit H⁺ ako protón

Niekedy je vodíkový katión, ktorý vznikol disociáciou kyselín, označovaný tiež ako protón. Pri strate svojho jediného elektrónu zostáva iba jadro tvorené jedným protónom (u najľahšieho izotopu ₁¹H).

upravit Neutrón

• Neutrón je elektricky neutrálna častica rozmerovo približne zhodná s protónom;
• počet neutrónov v jadre udáva protónové číslo – N;
• počet nukleónov v jadre (tzn. protónov + neutrónov) udáva nukleónové číslo – A.

Vlastnosti častíc

Názov	Symbol	Pokojová hmotnosť [g]	Náboj [C]	Relatívny elementárny náboj
protón	p	1,6726·10−24	1,602·10−19	+1
neutrón	n	1,6750·10−24	0	0
elektrón	e	9,110·10−28	−1,602·10−19	−1

upravit Charakteristika jadra

• Atómová hmotnosť sa vyjadruje v hmotnostných jednotkách: 1 hj = 1,66·10⁻²⁷ kg;
• každý atóm je charakterizovaný protónovým a nukleónovým číslom, na základe toho rozlišujeme:
  • izotopy – sú zložené z atómov, ktoré majú rovnaké protónové, ale rôzne nukleónové číslo; líšia sa teda počtom neutrónov; majú rovnaké chemické vlastnosti, ale odlišujú sa fyzikálnymi vlastnosťami; v prírode sa väčšina prvkov vyskytuje v izotopovej zmesi,
  • izobary – nuklidy rozličných prvkov, ktoré majú rovnaké nukleónové číslo, ale rozdielne protónové číslo,
  • izotony – nuklidy rozličných prvkov, ktoré majú rozdielne protónové aj nukleónové číslo, ale majú rovnaký počet neutrónov v jadre,
  • izoméry – atómy s dočasne zvýšenou celkovou energiou, tzn. nestabilné;
• celkový náboj jadra je Z · 1,6·10⁻¹⁹ C;
• polomer jadra vypočítame podľa vzorca: ;
• sily v jadre sú prejavom silnej jadrovej interakcie; pôsobia iba v jadre na vzdialenosť cca 10⁻¹⁵ m; sú to najsilnejšie sily aké v prírode poznáme.

upravit Odkazy

upravit Související články

• Atóm
• Periodická sústava prvkov

upravit Použitá literatura

• SILNÝ, Peter a Beata BRESTENSKÁ. Prehľad chémie 1. 1. vydání. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 2000. sv. 1. s. 246. ISBN 80-08-00376-6.