Cytomegalovírus

Celosvetovo najrozšírenejšie, ktoré infikujú 90 % dospelej populácie.

Obsah 1 Primoinfekcia 2 Patogenéza 3 Diagnostika 3.1 Kultivácia 3.2 Rýchla diagnostika 3.3 Dôkaz protilátok 4 Terapia 5 Prevencia 6 Odkazy 6.1 Související články 6.2 Použitá literatura 6.3 Reference

upravit Primoinfekcia

Primoinfekcia je väčšinou ľahká alebo bezpríznaková. Prejavuje sa ako:

• syndróm infekčnej mononukleózy,
• horečnaté ochorenie s lymfadenitídou,
• hepatitída (hlavne u kojencov),
• závažné vrodené infekcie (mikrocefália, slepota, hepatomegália, purpura),
• natálna alebo postnatálna infekcia – väčšinou bezpríznaková,
• vzácne pneumónia, kolitída, meningitída.

Reaktivácia u imunosuprimovaných sa prejavuje ako:

• horečnaté ochorenie s lymfadenitídou,
• pneumónia,
• septické ochorenie,
• kolitída, oesophagitis,
• retinitída (hlavne u HIV pozitivných),
• encefalitída.

Po transplantácii obličky môže byť infekcia vírusom dôvodom rejekcie transplantátu.

upravit Patogenéza

Bránou vstupu je respiračný trakt alebo horná časť tráviacej trubice. Potom dochádza k pomnoženiu a následnemu hematogénnemu rozsevu. Zvažovaný je vzťah k ateroskleróze a restenózam po operáciach srdca. Vírus perzistuje v bunkách slinnej žľazy, obličkových tubulov a v leukocytoch. Infikovaný jedinec občas vylučuje vírusy slinami, močom, cervikálnym sekrétom a materským mliekom.

upravit Diagnostika

upravit Kultivácia

Kultivácia je jednoduchá. CMV rastie s typickým cytopatickým efektom za 5–25 dní na ľudských diploidných bunkách. Je možné ju urýchliť dôkazom jadrových inkluzií monoklonálnou protilátkou (24–48 hod). Na kultiváciu možno použiť moč, sliny, pošvový sekrét, materské mlieko (obtiažne), leukocyty (obtiažne).

upravit Rýchla diagnostika

Dôkaz antigénu a mikroskopia sú málo citlivé (zastaralé). Používa sa dôkaz nukleovej kyseliny (PCR). Ten je rýchly a spoľahlivý. Možno použiť väčšinu typov vzorkov. Je možné prevádzať aj kvantitativné stanovenie. PCR je citlivejšie než kultivácia.

upravit Dôkaz protilátok

Stanovuje sa IgG, IgM, prípadne IgA. IgG sú anamnestické, pre diagnostiku reaktivácie majú malý význam, možno stanoviť aviditu IgG. IgM i IgA sú dôležité u akútnych infekcií i reaktivácií. Sú popisované nešpecifické reakcie. Sérologia je iba orientačnou metódou. Protilátky neznačia imunitu.

upravit Terapia

• Hyperimúnny gamaglobulín
• Antivirová liečba:
  • ganciklovir
  • foscarnet
  • špeciálne nové antivirotiká (cidofovir)
• Profylaxia u pacientov s vysokým rizikom
  • aciklovir (není vhodný pro léčbu rozvinuté infekce)

upravit Prevencia

Pokusy o vakcínu sú zatiaľ neúspešné. Existujú epidemiologické opatrenia u príjemcov orgánov (CMV negatívny príjemca by nemal dostať orgány od CMV pozitivného dárcu) – vzhľadom k vysokej promorenosti populácie sa to obtiažne dodržuje.

upravit Odkazy

upravit Související články

• Herpesviridae

upravit Použitá literatura

• HORÁČEK, Jiří. Základy lékařské mikrobiologie. 1. vydání. Praha : Nakladatelství Karolinum, 2000. sv. 1. ISBN 80-246-0006-4.

• BEDNÁŘ, Marek, Andrej SOUČEK a Věra FRAŇKOVÁ, et al. Lékařská mikrobiologie : Bakteriologie, virologie, parazitologie. 1. vydání. Praha : Marvil, 1996. 558 s. ISBN 8023802976.

• ŽAMPACHOVÁ, Eva. Přednášky a materiály dr. Žampachové ke stažení [online]. [cit. 2012-04-20]. <http://www.volny.cz/zampach/motol/>.

upravit Reference