Fabryho choroba

Z WikiSkript
Fabryho choroba
Fabryho choroba − biopsie ledvin
Fabryho choroba − biopsie ledvin
Klinický obraz multisystémové poškození ledvin, srdce a CNS
Příčina mutace genu pro α-galaktozidázu A (ukládání depozit globotrialosylceramidu v endotelu a viscerálních tkáních)
Diagnostika genetické vyšetření, molekulární diagnostika, biopsie
SLG Možnosti vyšetření v ČR
Klasifikace a odkazy
MKN-10 E75.2
MeSH ID D000795
OMIM 301500
orphanet ORPHA324
Medscape 1952086


Fabryho choroba (OMIM 301500), alebo sfingolipidóza, je charakterizovaná ako metabolické lyzozómové ochorenie s frekvenciou 1 : 40 000. Ide o génovú mutáciu na dlhom ramienku pohlavného chromozómu X kódujúceho lyzozomálny enzým alfa-galaktozidázu (alfa-GAL). Výsledkom toho je znížená alebo chýbajúca aktivita alfa-GAL, čo má za následok ukladanie depozitov globotrialosylceramidu (CL-3) v endoteli a viscerálnych tkanivách. Proces vedie k multisystémovému poškodeniu obličiek, srdca a CNS. Prvýkrát bola opísaná v roku 1898 W. Andersonom a J. Fabrym ako angiokeratoma corporis diffusum universale, morbus Fabry, alebo Andersonova-Fabryho choroba.

Dedičnosť[upravit upravit | editovat zdroj]

Dnes poznáme už 200 mutácií. Muži (XY) sú postihnutí plne rozvinutou formou ochorenia. Dcéry týchto mužov získavajú defektný chromozóm X. Synovia takýchto mužov sú zdraví, pretože od otca získavajú chromozóm Y. Postihnuté ženy (XX) môžu odovzdať buď zdravý alebo defektný chromozóm X, v prípade, ak nemá vo výbave dva defektné chromozómy X.

Pacient s cornea verticillata

Klinický obraz[upravit upravit | editovat zdroj]

Ako prvé príznaky, objavujúce sa v detstve, sú akroparestézie – pálivá bolesť, brnenie, mravčenie končatín. Tráviace ťažkosti spôsobuje ukladanie glykosfingolipidov do autonómnych ganglií čreva a mezenteriálnych ciev. Prítomná je hnačka, bolesti brucha, najmä po jedle, nafukovanie, nevoľnosť a vracanie, čo môže viesť k nechutenstvu a chudnutiu (anorexii). Znížená alebo chýbajúca schopnosť potiť sa (hypohydróza, anhydróza) vzniká na základe poškodenia buniek potných žliaz a autonómneho nervového systému. Kožné prejavy − angiokeratómy (kožný útvar podobný bradavici, ktorý vzniká rastom rohovatejúcej časti pokožky a oslabením cievnej steny) − vyskytujú sa na zadku, v oblasti slabín, pupku, stehien a v niektorých prípadoch aj na slizniciach (v ústach). Oslabením cievnej steny sa na pokožke vytvoria angiectázie − malé, ľahko vyvýšené, purpurovo červené rozšírené cievky. Počet a veľkosť týchto lézií sa postupne s vekom zvyšuje. Ďalej sa objavujú zmeny očnej rohovky − typickou zmenou, ktorú možno pozorovať vyšetrením pomocou štrbinovej lampy, je cornea verticillata. V rohovke sa tvoria belavé špirálové pruhy. K závažnému klinickému priebehu patria: ACMP, progresívna renálna insuficiencia, kardiovaskulárne choroby, ktoré sú najčastejšou príčinou smrti pacientov s Fabryho chorobou. U mužov je však priebeh Fabryho choroby závažnejší.

Diagnostika[upravit upravit | editovat zdroj]

V diagnostike je zásadné genetické vyšetrenie, molekulárna diagnostika a biopsia.

Liečba[upravit upravit | editovat zdroj]

Štandardom je enzymatická substitučná liečba. Dostupné sú dva preparáty a to agalzidáza alfa a agalzidáza beta.

Symptomatická liečba zahŕňa liečbu bolesti a akroparestézií – fenytoín, karbamazepín, gabapentín, analgetiká až opiáty.

Ďalej nefroprotektívnu liečbuACE inhibítory a blokátory angiotenzínových receptorov.

Liečba tráviacich ťažkostí − pancreolipáza, metoklopramid, H2 blokátory, loperamid hydrochlorid, zmeny stravovacích návykov.

Kardiologická liečba − antiarytmiká, implantácia kardiostimulátora, liečba anginy pectoris – ACE inhibítory, blokátory angiotenzínových receptorov, diuretiká, prípadne beta-blokátory, anopyrin, warfarín (pri fibrilácii predsiení), implantácia kardioverter defibrilátora (malígna arytmia, trvalá komorová tachykardia), prípadne transplantácia srdca.


Odkazy[upravit upravit | editovat zdroj]

Související články[upravit upravit | editovat zdroj]

Zdroj[upravit upravit | editovat zdroj]

  • SOLÍK, P a E GONCALVESOVÁ. Infiltratívne kardiomyopatie. Lekárske listy. 2011, roč. 24, vol. 2, s. 19, ISSN 1335-4477.