Herpesviridae

Patria medzi najdôležitejšie humánne vírusy. Pre človeka sú najdôležitejšie:

• herpes simplex typu 1 a 2 (HSV 1, 2)
• herpes vírus varicellae zosteris (VZV)
• cytomegalovírusy (CMV)
• Epstein-Barr vírus (EBV, HHV 4)
• HHV 6
• HHV 7
• HHV 8

Obsah 1 Virion 2 Herpes simplex vírus typ 1 (HSV 1) 2.1 Ochorenie 3 Herpes simplex vírus typ 2 (HSV 2) 3.1 Ochorenie 3.2 Patogenéza 3.3 Diagnostika 3.4 Epidemiológia 4 Herpes vírus varicellae zosteris (VZV) 4.1 Ochorenie 4.2 Patogenéza 4.3 Diagnostika 5 Cytomegalovírus 6 Primoinfekcia 7 Patogenéza 8 Diagnostika 8.1 Kultivácia 8.2 Rýchla diagnostika 8.3 Dôkaz protilátok 9 Terapia 10 Prevencia 11 Epstein-Barr vírus (EBV) 11.1 Ochorenie 11.2 Patogenéza 11.3 Diagnostika 11.4 Epidemiológia 12 HHV-6 a HHV-7 13 Diagnostika 14 Prejavy infekcie 15 Terapia 16 HHV-8 17 Odkazy 17.1 Související články 17.2 Použitá literatura 17.3 Reference

Virion

Kapsida je obalená lipidovou membránou. Veľkosť vírusu je asi 100–180 nm a je značne citlivý na vonkajšie podmienky (hlavne tukové rozpúšťadlá a oxidačné činidlá). Medzi obalom a kapsidou sa nachádza tegument (proteínová vrstva). Obal predurčuje niektoré vlastnosti – vírusy sú citlivé voči kyslému pH a vyschnutiu, taktiež voči nepolárnym rozpúšťadlám a detergentom. Infekcia je teda prenášaná len priamym kontaktom s chorým človekom.

Herpes simplex vírus typ 1 (HSV 1)

Ochorenie

• klinický prejav:
  • gingivostomatitída s horúčkou, lokálna lymfadenopatia – v ranom detstve
  • tonzilitída
  • keratokonjunktivitída
  • meningoencefalitída – môže sa prejaviť v priebehu celého života a má tažký priebeh, vysokú letalitu a aj vyliečený človek má ťažké následky
  • herpes labialis – prejav u dospelých
• komplikácie primárnej infekcie – Kaposiho variceliformná erupcia

Herpes simplex vírus typ 2 (HSV 2)

Ochorenie

• Najčastejšie postihuje sliznice genitálneho traktu (glans penis, cervix, vagína), hlavne v puberte. Ochorenie prebieha s teplotami a pľuzgiermi.
• vírus môže byť vylučovaný cervikálnym sekrétom
• pri novorodeneckej infekcii rozvoj ťažkého generalizovaného ochorenia

Patogenéza

• brána vstupu: sliznica najčastejšie dutiny ústnej
• pomnoženie vírusu
• šírenie po neurónoch do senzorickej časti gangia trigeminu (nervus trigeminus), kde perzistuje
• pri imunosupresii dochádza k aktivácií endogénnej infekcie a vznik herpesu (oparu)
• brána vstupu pre HSV 2 je sliznica genitálneho traktu a miesto perzistencie nervové ganglia v malej panve

Diagnostika

• izolácia vírusu zo slín, z obsahu pľuzgiera, likvoru, ...
• PCR
• sérologický dôkaz protilátok – ELISA

Epidemiológia

Zdrojom vírusu je človek, ktorá vírus vylučuje slinami, cervikálnym skrétom (príznaky ochorenia nemusia byť prítomné)

Herpes vírus varicellae zosteris (VZV)

Ochorenie

Klinicky sa vírus manifestuje ako detské kiahne (Plané neštovice). Priebeh je väčšinou ľahký s mierne zvýšenou teplotou. V prípade, že sa choroba manifestuje v dospelosti, môžu nastať komplikácie. Reaktivácia endogénneho vírusu sa klinicky prejaví ako pásový opar.

Patogenéza

• brána vstupu – respiračný trakt
• pomnoženie
• hematogénny rozsev do kože a slizníc kde vyvoláva tvorbu pľuzgierov
• perzistencia v spinálnych gangliách interkostálnych nervov

Diagnostika

• PCR
• ELISA

Cytomegalovírus

[editovat část]

Celosvetovo najrozšírenejšie, ktoré infikujú 90 % dospelej populácie.

Primoinfekcia

Primoinfekcia je väčšinou ľahká alebo bezpríznaková. Prejavuje sa ako:

• syndróm infekčnej mononukleózy,
• horečnaté ochorenie s lymfadenitídou,
• hepatitída (hlavne u kojencov),
• závažné vrodené infekcie (mikrocefália, slepota, hepatomegália, purpura),
• natálna alebo postnatálna infekcia – väčšinou bezpríznaková,
• vzácne pneumónia, kolitída, meningitída.

Reaktivácia u imunosuprimovaných sa prejavuje ako:

• horečnaté ochorenie s lymfadenitídou,
• pneumónia,
• septické ochorenie,
• kolitída, oesophagitis,
• retinitída (hlavne u HIV pozitivných),
• encefalitída.

Po transplantácii obličky môže byť infekcia vírusom dôvodom rejekcie transplantátu.

Patogenéza

Bránou vstupu je respiračný trakt alebo horná časť tráviacej trubice. Potom dochádza k pomnoženiu a následnemu hematogénnemu rozsevu. Zvažovaný je vzťah k ateroskleróze a restenózam po operáciach srdca. Vírus perzistuje v bunkách slinnej žľazy, obličkových tubulov a v leukocytoch. Infikovaný jedinec občas vylučuje vírusy slinami, močom, cervikálnym sekrétom a materským mliekom.

Diagnostika

Kultivácia

Kultivácia je jednoduchá. CMV rastie s typickým cytopatickým efektom za 5–25 dní na ľudských diploidných bunkách. Je možné ju urýchliť dôkazom jadrových inkluzií monoklonálnou protilátkou (24–48 hod). Na kultiváciu možno použiť moč, sliny, pošvový sekrét, materské mlieko (obtiažne), leukocyty (obtiažne).

Rýchla diagnostika

Dôkaz antigénu a mikroskopia sú málo citlivé (zastaralé). Používa sa dôkaz nukleovej kyseliny (PCR). Ten je rýchly a spoľahlivý. Možno použiť väčšinu typov vzorkov. Je možné prevádzať aj kvantitativné stanovenie. PCR je citlivejšie než kultivácia.

Dôkaz protilátok

Stanovuje sa IgG, IgM, prípadne IgA. IgG sú anamnestické, pre diagnostiku reaktivácie majú malý význam, možno stanoviť aviditu IgG. IgM i IgA sú dôležité u akútnych infekcií i reaktivácií. Sú popisované nešpecifické reakcie. Sérologia je iba orientačnou metódou. Protilátky neznačia imunitu.

Terapia

• Hyperimúnny gamaglobulín
• Antivirová liečba:
  • ganciklovir
  • foscarnet
  • špeciálne nové antivirotiká (cidofovir)
• Profylaxia u pacientov s vysokým rizikom
  • aciklovir (není vhodný pro léčbu rozvinuté infekce)

Prevencia

Pokusy o vakcínu sú zatiaľ neúspešné. Existujú epidemiologické opatrenia u príjemcov orgánov (CMV negatívny príjemca by nemal dostať orgány od CMV pozitivného dárcu) – vzhľadom k vysokej promorenosti populácie sa to obtiažne dodržuje.

Epstein-Barr vírus (EBV)

Ubikvitárne rozšírený vírus, od 10 rokov života je premorená prakticky celá populácia. Malá časť sa klinicky manifestuje. Bola zistená súvislosť s Burkittovým lymfómom detí v Afrike a nazofaryngeálnym karcinómom v Ázii.

Ochorenie

• klinický prejav ako povlaková angína s lymfadenitídou, horúčkou a poruchou funkcií pečene
• relatívne dlhá rekonvalescencia

Patogenéza

• brána vstupu – respiračný trakt
• pomnoženie v B – Lymfocytoch a perzistencia
• trvalá prítomnosť protilátok a imunita voči reinfekcii

Diagnostika

• izolácia je zložitá a prakticky sa nerobí
• sérologická diagnostika
  • dôkaz nešpecifických protilátok (Paul-Bunnellova reakcia,...)
  • dôkaz špecifických protilátok – nepriama imunoflourescencia, ELISA

Epidemiológia

Vírus sa šíri kvapôčkovou infekciou a je celosvetovo rozšírený.

HHV-6 a HHV-7

[editovat část]

HHV-6 a HHV-7 patria do čeľade Herpesviridae. HHV-6 sa delí na dva poddruhy – HHV-6A a HHV-6B. Sú to obalené víry, ktoré obsahujú dvojvláknovú DNA. Veľkosť viriónu je 120–150 nm. Replikujú sa v jadre, dozrievajú v cytoplazme. Sú to lymfotropné víry podobné CMV, v organizme perzistujú celoživotne.

Diagnostika

• na základe klinických príznakov
• serológia – protilátky IgG a IgM metódami imunofluorescencie alebo ELISA
• kultivácia – náročná, na špeciálnych lymfocytárnych pôdach
• PCR – z rôznych tkanív, najcitlivejšia metóda

Prejavy infekcie

Primoinfekcia obvykle prebieha v detskom veku, často prebieha bez príznakov. HHV-6 vyvoláva jeden z najznámejších prejavov týchto vírusov − nezávažný febrilný stav u kojencov a malých detí buď s exantémom – exanthema subitum(šiesta detská choroba), alebo bez kožných prejavov. Závažnosť stúpa s výskytom febrilných kŕčov. Podobné prejavy vyvoláva aj HHV-7. Infekcia sa šíri vzduchom. Po inkubačnej dobe 5−12 dní nastupuje vysoká teplota bez katarálnych prejavov trvajúca asi 3 dni, ktorá je pre chorobu typická. V dobe poklesu teploty dochádza k výsevu drobného exantému, ktorý je nutné odlíšiť od toxoalergického exantému (po antibiotikách, ktoré sú často podávané).

Vzácnejšími klinickými prejavmi sú encefalitídy, hepatitídy, event.syndróm infekčnej mononukleózy.^[1]

U imunosuprimovaných (lymfoproliferatívne ochorenie, po transplantácii...) je možnosť reaktivácie infekcie.

HHV-6A je viac neurotropný, často ho možno detekovať u pacientov s zápalovými ochoreniami CNS (sclerosis multiplex).

Terapia

Terapia je symptomatická.

HHV-8

[editovat část]

• HHV-8 (Human Herpesvirus 8), označovaný také jako KSHV (Kaposi sarcoma-associated herpesvirus), je dsDNA virus z čeledi Herpesviridae.
• Popsán u pacientů s defektem imunity (HIV).
• U imunodeficientních způsobuje Kaposiho sarkom (maligní nádor z lymfatických buněk).
• Vyskytuje se i u imunokompetentních osob, u nich způsobuje jen latentní infekci.
• Diagnostika aktuálního stavu jen pomocí PCR.
• Sérologická diagnostika: IgG protilátky – anamnestické ^[2].

Odkazy

Související články

• Poxviridae
• Adenoviridae
• Papovaviridae
• Hepadnaviridae
• Parvoviridae
• Herpes zoster
• Herpetická encefalitida

Použitá literatura

• HORÁČEK, Jiří. Základy lékařské mikrobiologie. 1. vydání. Praha : Nakladatelství Karolinum, 2000. sv. 1. ISBN 80-246-0006-4.

• BEDNÁŘ, Marek. Lékařská mikrobiologie. 1. vydání. Marvil, 1999. 

• ŽAMPACHOVÁ, Eva. Přednášky a materiály dr. Žampachové ke stažení [online]. [cit. 2012-04-20]. <http://www.volny.cz/zampach/motol/>.

Reference

1. ↑ Dostál, V. et al.:Infektologie. Karolinum, Praha, 2004, str. 247
2. ↑ NRL pro HV. HHV8 (KHSV) [online]. [cit. 2012-01-26]. <http://www.szu.cz/uploads/documents/CeM/Herp_viry/HHV8.pdf>.