Periodická sústava prvkov
Z WikiSkript
Hodnoceno 5x, počet editací 19, počet autorů 13
Děkujeme za Vaše hodnocení (3★)
Obsah |
upravit História periodickej tabuľky prvkov
- prvý pokus o triedenie prvkov – nemecký chemik Johann Döbereiner – 13.st. – pravidlo triád – v triáde prvkov (napríklad Li, Na, K) má stredný prvok priemerné vlastnosť okrajových prvkov
- 2. polovica 19. st. – anglický chemik John Newlands – pravidlo oktáv – prvé usporiadanie prvkov podľa ich atómovej hmotnosti (využíval analógiu podobnosti prvkov s podobnosťou tónov v hudbe)
- Dmitrij Ivanovič Mendelejev v roku 1869 publikoval v časopise Ruskej chemickej spoločnosti svoju Periodickú tabuľku
- Zoradil prvky podľa ich relatívnej atómovej hmotnosti (vtedy bolo známych 63 prvkov). Z prvkov s podobnými vlastnosťami vytvoril osobité skupiny, čím sa rozpadol zoznam na viac radov a stĺpcov a tým vytvoril periodickú sústavu prvkov.
- pôvodná definícia Periodického zákona: Vlastnosti prvkov sú periodickou funkciou ich atómovej hmotnosti
- Mendelejev nechal v tabuľke voľné miesta pre prvky, ktoré ešte len budú objavené a s vysokou presnosťu predpovedal aj ich chemické vlastnosti
- postupným objavovaním ďalších poznatkov sa dokázalo, že Periodický zákon je jeden zo základných prírodných zákonov
- dnes sa na základe poznania vnútornej štrutúry atómov periodický zákon formuluje takto: Vlastnosti prvkov sú periodickou funkciou ich protónových čísel
upravit Periodická tabuľka prvkov
- krátka a dlhá forma (najpoužívanejšia, obsahuje aj lanthanoidy a aktinoidy), z netradičných modifikácií predstavuje hlavný príklad tabuľka prvkov podľa ich výskytu na Zemi
- prvky v periodickej tabuľke sú usporiadané do 7-mich horizontálnych radov – periód, ktoré sú označované arabskými číslicami a do 8-mich vertikálnych skupín označovaných rímskymi číslicami. Skupiny sa ďalej delia na hlavné podskupiny (I.A…VIII.A) a vedľajšie skupiny (I.B…VIII.B)
- číslo periódy je totočné s maximálnym hlavným kvantovým číslom, tj. s číslom valenčnej vrstvy elektrónov
- prvá perióda začína vodíkom H, ktorý ma elektrónovú konfiguráciu 1s1 a končí héliom, ktoré má elektrónovú konfiguráciu 1s2
- prvok každej ďalšej periódy začína elektrónovou konfiguráciou ns1
- Podľa zapĺňania určitých typov orbitálov valenčnými elektrónmi môžeme prvky rozdeliť na:
- neprechodné prvky :
- s-prvky – valenčné orbitály sú v orbitáloch ns
- p-prvky – valenčné elektróny sú v orbitáloch ns np
- prechodné prvky:
- d-prvky – valenčné elektróny sú v orpbitáloch ns a (n – 1)d
- vnútorne prechodné prvky
- f-prvky – lanthanoidy a aktinoidy – valenčnými elektrónmi si dobudovávajú vnútorné orbitály (n – 2)f
- neprechodné prvky :
- počet valenčných elektrónov je totožný s číslom skupiny, v ktorej sa prvok nachádza (výnimka – niektoré prvky VIII.B skupiny)
- z postavenia prvku v tabuľke teda môžeme určiť:
- elektrónovú konfiguráciu atómu
- fyzikálne a chemické vlastnosti prvku (majú periodický charakter)
- možno predpovedať mnohé vlastnosti a prípadné zlúčeniny
upravit Periodicita fyzikálnych a chemických vlastností atómov prvkov
upravit Prvá ionizačná energia atómov prvkov
- energia potrebná na odtrhnutie jedného elektrónu z každého atómu v 1 mole plynných atómov v základnom stave
- hodnota ionizačnej energie charakterizuje schopnosť atómu odovdzdať elektróny
- hlavné faktory, ovplyvňujúce 1. ionizačnú energiu:
- veľkosť kladného náboja jadra atómu – zväčšenie jadra atómu (so zväčšujúcim sa protónovým číslom) spôsobí aj zväčšenie 1. ionizačnej energie – laicky: čím väčšie jadro, tým vačšia ionizačná energia
- vzdialenosť elektrónu od jadra – čím je valenčná vrstva elektrónov ďalej od jadra, tým menšiu ionizačnú energiu treba dodať na odtrhnutie elektrónu z nej
- tieniaci alebo krycí efekt elektrónov – týka sa atómov, ktoré obsahujú vnútorné elektrónové vrstvy. Vnútorné elektróny „tlmia“ efekt príťažlivého jadra. Čím väčší tieniaci efekt, tým je potrebná menšia ionizačná energia na odtrhnutie elektrónu
- z toho vyplýva: prvá ionizačná energia atómov prvkov v periodách narastá zľava doprava a klesá v skupinách smerom nadol
- pričom spoločné pôsobenie efektov vzdialenosti a tienenia zoslabujú efekt narastania kladného náboja jadra
upravit Atómové polomery prvkov
- atómové polomery v periode klesajú zľava doprava a v skupinách stpajú smerom nadol
upravit Elektronegativita
- chopnosť prvku priťahovať k sebe väzbové elektróny v molekulách (miera schopnosti priťahovať svoje väzbové elektróny)
- v periode stúpa zľava doprava a v skupine klesá smerom nadol
- elektronegatívne prvky: snaha dosiahnúť elektrónovú konfiguráciu najbližšieho vzácneho plynu – tzv. oktetové pravidlo
- elektropozitívne prvky: snaha dosiahnúť konfiguráciu predchádzajúceho vzácneho plynu
upravit Kovy, nekovy a polokovy
- kovy – elektropozitívne prvky, hlavne s-prvky a p-prvky s malým počtom elektrónov vo valenčnej vrstve, d a f-prvky. Ľahko vytvárajú katióny, v pevnom skupenstve vytvárajú kovovú mriežku
- nekovy – elektronegatívne prvky, predovšetkým p-prvky s väčším počtom elektrónov vo valenčnej vrstve (typický predstavitelia: halogény, chalkogény, vodík, uhlík, dusík,..). Ľahko vytvárajú anióny.
- polokovy – majú niektoré vlatnosti kovov a niektoré nekovov.
- kovové vlastnosti prvkov narastajú v skupinách smerom nadol a v periódach zprava doľava
upravit Odkazy
upravit Související články
upravit Použitá literatura
- SILNÝ, Peter a Beata BRESTENSKÁ. Prehľad chémie 1. 1. vydání. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 2000. sv. 1. s. 246. ISBN 80-08-00376-6.
