Princip vývoje lebky
Lebku rozdeľujeme na dve časti:
- neurocranium – obklopuje mozog a zmyslové orgány;
- splanchnocranium (viscerocranium) – tvárová časť.
Obsah |
upravit Neurocranium
Neurocranium lebky sa podľa typu osifikácie delí do dvoch skupín:
- desmocranium – ploché kosti lebečnej klenby osifikujúce dezmogénne na podklade väziva;
- chondrocranium – kosti lebečnej spodiny osifikujúce chondrogénne na chrupavčitom podklade.
Obe časti tvorí materiál neurálnej lišty, paraaxiálneho mezodermu.
upravit Desmocranium
Materiálom pre kosti neurocrania je mezenchým z neurálnej lišty a nesegmentovaného paraaxiálneho mezodermu a pri malej časti z derivátov žiabrových oblúkov, ktorých materiál pozostáva tak isto z neurálnej lišty. Mezenchým mozog obklopí a vytvorí trámcovité ostrovčeky kostného tkaniva – spikuly. Spikuly sú primárne osifikačné centrá, ktoré vyrastajú radiálne. Ďalší rast kostí zabezpečuje rast apozíciou na vonkajšej strane lebečných kostí a osteoklastická resorpcia na strane vnútornej.
Dezmogénne kosti neurocrania:
- os parietale;
- os occipitale (okrem basis ossis occipitalis);
- os frontale;
- os lacrimale;
- os nasale;
- vomer;
- squama ossis temporalis.
Z vymenovaných kostí sú os parietale, os occipitale z mezenchýmu paraaxiálneho mezodermu, pričom zvyšné sú tvorené mezenchýmom neurálnej lišty.
upravit Chondrocranium
Pred samotným vytvorením kostí lebečnej bázy vznikajú ich chrupavčité základy, ktoré neskôr splývajú a osifikujú. Z chrupavčitých spojov, ktoré v dospelosti osifikujú perzistujú dva: synchondrosis petrooccipitalis a sphenopetrosa.
Chondrogénne kosti neurocrania:
- os ethmoidale;
- corpus, alae minor et major ossis sphenoidalis;
- bassis ossis occipitalis;
- pars petrosa ossis temporalis.
Materiál pre vyššie vymenované kosti lebečnej bázy pochádza z neurálnej lišty pre oblasť pred rostrálnym koncom chordy dorsalis (oblasť sella turcica) – prechordálne chondrocranium a z occipitálnych somitov paraaxiálneho mezodermu pre oblasť chordálneho chondrocrania.
upravit Splanchnocranium
Kosti splanchnocrania vznikajú na podklade prvých troch párov žiabrových oblúkov z materiálu ektomezenchýmu neurálnej lišty, ktoré osifikujú dezmogénne okrem jazylky, sluchových kostí a processus styloideus ossis temporalis, ktoré síce patria k splanchnocraniu, ale osifikujú chondrogénne. Prvý žiabrový oblúk sa delí na maxilárny a mandibulárny val. Z maxilárneho vzniká premaxilla, maxilla, os zygomaticum, os palatinum, incus. Z mandibulárneho valu, ktorého základom je Meckelova chrupavka vzniká mandibula a malleus. Z druhého žiabrového oblúku, ktorého základom je Reichertova chrupavka, vzniká stapes, processus styloideus, corpus et cornua minora ossis hyoidei. Z tretieho žiabrového oblúku nakoniec vzniká časť corpus a cornua majora ossis hyoidei.
