Shigella

Obsah 1 Antigénna štruktúra 2 Patogenita 3 Klinický obraz 4 Epidemiológia 5 Laboratórna diagnostika 6 Liečba 7 Prevencia 8 Odkazy 8.1 Související články 8.2 Použitá literatura

Shigella
Klasifikace
Čeleď:	Enterobacteriacae
Rod:	Shigella
Základní údaje
Morfologie:	G− tyčka
Vztah ke kyslíku:	fakultativně anaerobní
Kultivace:	krevní agar, laktózové agary
Faktory virulence:	shigatoxin
Onemocnění:	bacilární dyzenterie, shigellosis
Zdroj:	člověk, zvíře
Přenos:	alimentární cestou, feko-orálně

Shigely sa delia do 4 podskupín:

• A s poddruhom S. dysenteriae
• B – S. flexneri
• C – S. boydii
• D – S. sonnei

Sú zo všetkých enterobaktérií najmenej chemicky aktívne.

upravit Antigénna štruktúra

Hore uvedené 4 druhy možno diferencovať na 38 rôznych antigénnych štruktúr (okrem S. sonnei, ktorá sa vyskytuje len v jednom sérotype).

upravit Patogenita

• brána vstupu: dutina ústna
• pomnoženie v tenkom čreve
• Prechod do hrubého čreva a epitélii, ktoré deštruujú. Prienik Shigel do buniek epitelu je kódovaný veľkým plazmidom, ktorý bol nájdený aj u enteroinvazívnych E. coli. Plazmid kóduje štruktúru vonkajších membránových proteínov, ktoré mikroorganizmuu umožnia pripojiť sa na epitel a zahájiť mikróbom indukovanú fagocytózu.
• Virulentný typ S. dysenteriae tvorí shigatoxín, ktorý spôsobuje paralýzu malých zvierat. Zasahuje do proteosyntézy citlivých buniek a usmrcuje ich.

upravit Klinický obraz

• inkubačná doba: 2 dni
• klinické príznaky bacilárnej dyzentérie: teplota, bolestivé nutkanie na stolicu, vysoká frekvencia stolíc s hlienom a krvou

upravit Epidemiológia

• najčastejšie postihnuté su deti od 6 mesiacov do 10 rokov
• dospelí ochorejú najčastejšie v dôsledku kontaktu s chorými deťmi
• epidémie postihujú zariadenia, kde sa ťažko udržiavajú hygienické štandardy
• rýchle šírenie spôsobuje vysoká infekčnosť zárodkov a fakt, že chorobu môže vyvolať menej ako 200 baktérií
• súčasný pandemický kmeň - rezistentný voči sulfónamidom, tetracyklínom, chloramfenikolu, ampicilínu a trimetoprimu - veľmi málo možností liečby

upravit Laboratórna diagnostika

• Kultivácia vzoriek stolice na Endovom agare alebo DC agare. Ďalej je možné použiť chromogénne agary alebo XLD (xylose-lysine-deoxycholat) agar, na ktorých zisťujeme skvasovanie laktózy a tvorbu H₂S
• sérotypizácia podozrivých kmeňov

upravit Liečba

• väčšinou postačí dodržiavanie diéty a črevné antiseptiká
• použitie ATB je nevyhnutné len u malých detí a starých ľudí

upravit Prevencia

• dodržiavanie hygieny a umývanie rúk

upravit Odkazy

upravit Související články

• Shigellosis
• črevné infekčné ochorenia: Cholera ▪ Břišní tyfus ▪ Paratyfus ▪ Salmonelová enteritis ▪ Campylobacterová enteritis ▪ Kryptosporidióza ▪ Rotavirová enteritida ▪ Adenovirová enteritida

upravit Použitá literatura

• HORÁČEK, Jiří. Základy lékařské mikrobiologie. 1. vydání. Praha : Nakladatelství Karolinum, 2000. sv. 1. ISBN 80-246-0006-4..