Syntéza steroidných hormónov

Východiskom pre syntézu steroidných hormónov je cholesterol. Jeho cyklopentánoperhydrogenfenantrénové jadro zostáva zachované, zmeny prebiehajú na postrannom reťazci:

Obsah 1 Syntéza progesterónu 1.1 Funkcie 2 Syntéza glukokortikoidov 2.1 Funkcie 3 Syntéza mineralkortikoidov 3.1 Funkcie 4 Syntéza mužských pohlavných hormónov 5 Syntéza ženských pohlavných hormónov 6 Odkazy 6.1 Použitá literatura 6.2 Súvisiace články

upravit Syntéza progesterónu

• Progesteron zaujíma centrálne postavenie v biosyntéze steroidných hormónov
• zároveň je hormónom corpus luteum

Oxidačné odbúranie postranného reťazca – vznik pregnenolonu

Dehydrogenácia – vznik progesterónu (21 uhlíkov)

upravit Funkcie

Progesterón je tvorený v corpus luteum a placente. Zabezpečuje prechod stratum functionale maternice do sekrečnej fázy (príprava na nidáciu oplodneného vajíčka), má antiestrogénne účinky (znižuje citlivosť maternice na oxytocín a tak bráni predčasnému pôrodu), spôsobuje zahustenie cervikálneho hlienu (ochrana pred spontánnym potratom), stimuluje rast lobulov a alveolov v prsnej žľaze, pravdepodobne zodpovedá za nárast bazálnej teploty počas ovulácie a vo veľkých dávkach má natriuretický efekt.

upravit Syntéza glukokortikoidov

• prebieha v kôre nadobličiek v zona fasciculata.
• postupné oxidácie špecifickými hydroxylázami v polohe 17, 21, 11
• medziprodukt 17α-hydroxyprogesterón je východiskom pre syntézu pohlavných hormónov
• Kortisol = hydrokortizon – je najúčinnejší a zasahuje do metabolizmu sacharidov a proteínov
• Kortison – vzniká dehydrogenáciou kortizolu – v polohe 11 vznikne oxoskupina. Má o niečo menšie účinky.

upravit Funkcie

Glukokortikoidy majú na starosť mobilizáciu energetických zásob, a tak zabezpečiť prežitie stresových situacií a hladovanie.

• pôsobenie na sacharidy: zvýšenie hladiny glykémie – zníži sa utilizácia glukózy, zvýši sa glukoneogenéza z aminokyselín
• pôsobenie na proteíny: aktivácia katabolizmu – dochádza k negatívnej dusíkovej bilancii
• pôsobenie na lipidy: lipolýza tukových zásob na končatinách a ukladanie depozít na bruchu a tvári – centripetálna obezita
• iné efekty: zniženie imunitnej a zápalovej reakcie, zábrana alergických pochodov, účasť na udržiavaní tlaku krvi

upravit Syntéza mineralkortikoidov

• prebieha v kôre nadobličiek v zona glomerulosa
• Deoxykortikosteron = DOC

• dochádza k hydroxylácii na 21. uhlíku
• zabezpečuje hospodárenie s iónmi, má však nižšiu metabolickú aktivitu

• Kortikosteron – hydroxyluje sa DOC v polohe 11β
• Aldosteron
• metylová skupina v polohe 18 sa oxiduje na aldehydovú skupinu a medzi ňou a hydroxylovou skupinou sa vytvorí poloacetálová väzba
• napriek nízkej sekrécii je najúčinnejším mineralkortikoidom
• zabezpečuje retenciu Na⁺ a vylučovanie H⁺ a K⁺

upravit Funkcie

Mineralkortikoidy zabezpečujú hospodárenie s vodou a iónmi. Cieľovým tkanivom sú distálne časti nefrónu. Zvyšujú resorpciu Na⁺ a Cl^– a následne na to osmotický transport vody, čím dôjde k zvýšeniu objemu plazmy. Na druhej strane sú zodpovedné za zvýšenú exkréciu K⁺ a taktiež čiastočne za vylučovanie Mg²⁺. Draslík sa vylučuje spolu s H⁺ a pri zvýšenej sekrécii sa tak organimus môže dostať do stavu alkalózy. Vlastným podnetom pre syntézu mineralkortikoidov je angiotensin II, znížený objem plazmy (hypovolémia) a pomer Na⁺/K⁺.

upravit Syntéza mužských pohlavných hormónov

• vznikajú zo 17α – hydroxyprogesterónu
• na uhlíku 17 sa odstráni postranný reťazec
• vzniká v testes a v malej miere v zona reticularis drene nadobličiek
• hydrogenáciou androstendionu

upravit Syntéza ženských pohlavných hormónov

• prebieha vo folikuloch ovárií. Syntéza začína od testosterónu, kde sa v polohe 10 odstráni metylová skupina (uhlík 19) a vznikne osemnásťuhlíkatá zlúčenina estrón
• Estrón

• v polohe 17 obsahuje oxoskupinu
• jeho účinky sa prejavujú najmä počas menopauzy

• Estriol

• v polohe α16 má hydroxyskupinu, menej účinný

• Estradiol = 3,17 β-estradiol.

upravit Odkazy

upravit Použitá literatura

• MUSIL, Jan, Olga NOVÁKOVÁ a Klement KUNZ. Biochemie v obrazech a schématech. 1. vydání. Praha : Avicenum, 1976. 368 s. sv. 1. 

• LEDVINA, Miroslav, Alena STOKLASOVÁ a Jaroslav CERMAN. Biochemie pro studující medicíny, I. díl. 1. vydání. Praha : Karolinum, 2004. 274 s. sv. 1. ISBN 80-246-0849-9.

upravit Súvisiace články

• Glukokortikoidy