Infekce vyvolané HHV-6 a HHV-7

Z WikiSkript
Šestá dětská nemoc

HHV-6 a HHV-7 patria do čeľade Herpesviridae. HHV-6 sa delí na dva poddruhy – HHV-6A a HHV-6B. Sú to obalené víry, ktoré obsahujú dvojvláknovú DNA. Veľkosť viriónu je 120–150 nm. Replikujú sa v jadre, dozrievajú v cytoplazme. Sú to lymfotropné víry podobné CMV, v organizme perzistujú celoživotne.

Diagnostika[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

  • Na základe klinických príznakov;
  • serológia – protilátky IgG a IgM metódami imunofluorescencie alebo ELISA;
  • kultivácia – náročná, na špeciálnych lymfocytárnych pôdach;
  • PCR – z rôznych tkanív, najcitlivejšia metóda.

Prejavy infekcie[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

Primoinfekcia obvykle prebieha v detskom veku, často prebieha bez príznakov. HHV-6 vyvoláva jeden z najznámejších prejavov týchto vírusov − nezávažný febrilný stav u kojencov a malých detí buď s exantémom – exanthema subitum (šiesta detská choroba), alebo bez kožných prejavov. Závažnosť stúpa s výskytom febrilných kŕčov. Podobné prejavy vyvoláva aj HHV-7. Infekcia sa šíri vzduchom. Po inkubačnej dobe 5−12 dní nastupuje vysoká teplota bez katarálnych prejavov trvajúca asi 3 dni, ktorá je pre chorobu typická. V dobe poklesu teploty dochádza k výsevu drobného exantému, ktorý je nutné odlíšiť od toxoalergického exantému (po antibiotikách, ktoré sú často podávané).

HHV-6 v elektronovém mikroskopu

Vzácnejšími klinickými prejavmi sú encefalitídy, hepatitídy, event. syndróm infekčnej mononukleózy.[1]

U imunosuprimovaných (lymfoproliferatívne ochorenie, po transplantácii...) je možnosť reaktivácie infekcie.

HHV-6A je viac neurotropný, často ho možno detekovať u pacientov s zápalovými ochoreniami CNS (sclerosis multiplex).

Terapia[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

Terapia je symptomatická.

Odkazy[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

Zdroje[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

Reference[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

  1. Dostál, V. et al.:Infektologie. Karolinum, Praha, 2004, str. 247

Použitá literatura[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

  • DOSTÁL, V, et al. Infektologie. 1. vydání. Praha : Karolinum, 2004. 338 s. s. 247. ISBN 80-246-0749-2.

Doporučená literatura[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]