Shigella

Z WikiSkript
Shigella
Enterobacteriacae
Shigella
Shigella – Gramovo farbenie.
Shigella – Gramovo farbenie.
Morfologie G− tyčinka
Vztah ke kyslíku fakultativne anaeróbna
Kultivace krvný agar, laktózové agary
Antigeny 38 antigénnych štruktúr
Faktory virulence shigatoxín
Zdroj člověk – čisto ľudská infekcia
Přenos alimentárnou cestou, feko-orálne
Inkubační doba 1–4 dni
Onemocnění bacilárne dyzentérie, shigellosis
Diagnostika kultivácia stolice
Terapie diéta, antiseptika
MeSH ID D012760


Shigely sa delia do 4 podskupín:

  • A s poddruhom S. dysenteriae,
  • BS. flexneri,
  • CS. boydii,
  • DS. sonnei.

Sú zo všetkých enterobaktérií najmenej chemicky aktívne.

Antigénna štruktúra[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

Hore uvedené 4 druhy možno diferencovať na 38 rôznych antigénnych štruktúr (okrem S. sonnei, ktorá sa vyskytuje len v jednom sérotype).

Patogenita[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

  • Brána vstupu: dutina ústna.
  • Pomnoženie v tenkom čreve.
  • Prechod do hrubého čreva a epitélii, ktoré deštruujú. Prienik Shigel do buniek epitelu je kódovaný veľkým plazmidom, ktorý bol nájdený aj u enteroinvazívnych E. coli. Plazmid kóduje štruktúru vonkajších membránových proteínov, ktoré mikroorganizmuu umožnia pripojiť sa na epitel a zahájiť mikróbom indukovanú fagocytózu.
  • Virulentný typ S. dysenteriae tvorí shigatoxín, ktorý spôsobuje paralýzu malých zvierat. Zasahuje do proteosyntézy citlivých buniek a usmrcuje ich.

Epidemiológia[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

  • Najčastejšie postihnuté su deti od 6 mesiacov do 10 rokov.[1]
  • Dospelí ochorejú najčastejšie v dôsledku kontaktu s chorými deťmi.
  • Epidémie postihujú zariadenia, kde sa ťažko udržiavajú hygienické štandardy.
  • Rýchle šírenie spôsobuje vysoká infekčnosť zárodkov a fakt, že chorobu môže vyvolať menej ako 200 baktérií.[2]
  • Súčasný pandemický kmeň – rezistentný voči sulfónamidom, tetracyklínom, chloramfenikolu, ampicilínu a trimetoprimu – veľmi málo možností liečby.

Klinický obraz[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

  • Inkubačná doba je 1–4 dni.[2]
Shigella dysenteriae v stolici pacienta s ochorením shigelióza
  • Klinické príznaky bacilárnej dyzentérie: teplota, bolestivé nutkanie na stolicu, vysoká frekvencia stolíc s hlienom a krvou. Infekcia trvá 2–3 dni.[2]
Searchtool right.svg Podrobnější informace naleznete na stránce Shigelóza.

Laboratórna diagnostika[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

  • Kultivácia vzoriek stolice na Endovom agare alebo DC agare. Ďalej je možné použiť chromogénne agary alebo XLD (xylose-lysine-deoxycholat) agar, na ktorých zisťujeme skvasovanie laktózy a tvorbu H2S.
  • Sérotypizácia podozrivých kmeňov.

Liečba[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

  • Väčšinou postačí dodržiavanie diéty a črevné antiseptiká.
  • Použitie ATB je nevyhnutné len u malých detí a starých ľudí.

Prevencia[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

  • Dodržiavanie hygieny a umývanie rúk.

Odkazy[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

Související články[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

Použitá literatura[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

  • HORÁČEK, Jiří. Základy lékařské mikrobiologie. 1. vydání. Praha : Nakladatelství Karolinum, 2000. sv. 1. ISBN 80-246-0006-4..
  • GOERING, Richard V a Hazel M DOCKRELL. Mimsova lékařská mikrobiologie. 5. vydání. Praha : Triton, 2016. 568 s. ISBN 978-80-7387-928-0.

Reference[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

  1. BENEŠ, Jiří. Infekční lékařství. 1.vydání vydání. Galén, 2009. 651 s. s. 234–235. ISBN 978-80-7262-644-1.
  2. a b c GOERING, Richard V a Hazel M DOCKRELL. Mimsova lékařská mikrobiologie. 5. vydání. Praha : Triton, 2016. 568 s. s. 283. ISBN 978-80-7387-928-0.