Syntéza steroidných hormónov

Z WikiSkript

Východiskom pre syntézu steroidných hormónov je cholesterol. Jeho cyklopentánoperhydrogenfenantrénové jadro zostáva zachované, zmeny prebiehajú na postrannom reťazci:

Syntéza progesterónu[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

  • Progesteron zaujíma centrálne postavenie v biosyntéze steroidných hormónov.
  • Zároveň je hormónom corpus luteum.
Oxidačné odbúranie postranného reťazca – vznik pregnenolonu

vznik pregnelononu

Dehydrogenácia – vznik progesterónu (21 uhlíkov)

vznik progesterónu

Syntéza steroidných hormónov

Funkcie[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

Progesterón je tvorený v corpus luteum a placente. Zabezpečuje prechod stratum functionale maternice do sekrečnej fázy (príprava na nidáciu oplodneného vajíčka), má antiestrogénne účinky (znižuje citlivosť maternice na oxytocín a tak bráni predčasnému pôrodu), spôsobuje zahustenie cervikálneho hlienu (ochrana pred spontánnym potratom), stimuluje rast lobulov a alveolov v prsnej žľaze, pravdepodobne zodpovedá za nárast bazálnej teploty počas ovulácie a vo veľkých dávkach má natriuretický efekt.

Syntéza glukokortikoidov[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

Kortizol
  • prebieha v kôre nadobličiek v zona fasciculata.
  • postupné oxidácie špecifickými hydroxylázami v polohe 17, 21, 11
  • medziprodukt 17α-hydroxyprogesterón je východiskom pre syntézu pohlavných hormónov
  • Kortisol = hydrokortizon – je najúčinnejší a zasahuje do metabolizmu sacharidov a proteínov
  • Kortison – vzniká dehydrogenáciou kortizolu – v polohe 11 vznikne oxoskupina. Má o niečo menšie účinky.

Funkcie[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

Glukokortikoidy majú na starosť mobilizáciu energetických zásob, a tak zabezpečiť prežitie stresových situacií a hladovanie.

  • pôsobenie na sacharidy: zvýšenie hladiny glykémie – zníži sa utilizácia glukózy, zvýši sa glukoneogenéza z aminokyselín
  • pôsobenie na proteíny: aktivácia katabolizmu – dochádza k negatívnej dusíkovej bilancii
  • pôsobenie na lipidy: lipolýza tukových zásob na končatinách a ukladanie depozít na bruchu a tvári – centripetálna obezita
  • iné efekty: zniženie imunitnej a zápalovej reakcie, zábrana alergických pochodov, účasť na udržiavaní tlaku krvi

Syntéza mineralkortikoidov[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

Aldosteron
Aldosteron, hemiacetálová forma
  • prebieha v kôre nadobličiek v zona glomerulosa
  • Deoxykortikosteron = DOC
  • dochádza k hydroxylácii na 21. uhlíku
  • zabezpečuje hospodárenie s iónmi, má však nižšiu metabolickú aktivitu
  • Kortikosteron – hydroxyluje sa DOC v polohe 11β
  • Aldosteron
  • metylová skupina v polohe 18 sa oxiduje na aldehydovú skupinu a medzi ňou a hydroxylovou skupinou sa vytvorí poloacetálová väzba
  • napriek nízkej sekrécii je najúčinnejším mineralkortikoidom
  • zabezpečuje retenciu Na+ a vylučovanie H+ a K+

Funkcie[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

Mineralkortikoidy zabezpečujú hospodárenie s vodou a iónmi. Cieľovým tkanivom sú distálne časti nefrónu. Zvyšujú resorpciu Na+ a Cl a následne na to osmotický transport vody, čím dôjde k zvýšeniu objemu plazmy. Na druhej strane sú zodpovedné za zvýšenú exkréciu K+ a taktiež čiastočne za vylučovanie Mg2+. Draslík sa vylučuje spolu s H+ a pri zvýšenej sekrécii sa tak organimus môže dostať do stavu alkalózy. Vlastným podnetom pre syntézu mineralkortikoidov je angiotensin II, znížený objem plazmy (hypovolémia) a pomer Na+/K+.

Syntéza mužských pohlavných hormónov[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

Androstendion
Testosteron‎
  • vznikajú zo 17α – hydroxyprogesterónu
  • na uhlíku 17 sa odstráni postranný reťazec
  • vzniká v testes a v malej miere v zona reticularis drene nadobličiek
  • hydrogenáciou androstendionu

Syntéza ženských pohlavných hormónov[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

Estradiol
  • prebieha vo folikuloch ovárií. Syntéza začína od testosterónu, kde sa v polohe 10 odstráni metylová skupina (uhlík 19) a vznikne osemnásťuhlíkatá zlúčenina estrón
  • Estrón
  • v polohe 17 obsahuje oxoskupinu
  • jeho účinky sa prejavujú najmä počas menopauzy
  • Estriol
  • v polohe α16 má hydroxyskupinu, menej účinný
  • Estradiol = 3,17 β-estradiol.

Odkazy[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

Použitá literatura[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

  • MUSIL, Jan, Olga NOVÁKOVÁ a Klement KUNZ. Biochemie v obrazech a schématech. 1. vydání. Praha : Avicenum, 1976. 368 s. sv. 1. 
  • LEDVINA, Miroslav, Alena STOKLASOVÁ a Jaroslav CERMAN. Biochemie pro studující medicíny, I. díl. 1. vydání. Praha : Karolinum, 2004. 274 s. sv. 1. ISBN 80-246-0849-9.

Súvisiace články[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]