Vagina

Z WikiSkript
Ženský reprodukčný systém

Vagina (grécky kolpos) je trubicovitý svalový orgán patriaci do vnútorných pohlavných orgánov ženy. Kraniálnym koncom obomyká krčok maternice (cervix uteri) a vytvára tak prednú, zadnú a bočné poševné klenby (fornices vaginae). Kaudálny koniec prechádza do poševnej predsiene (vestibulum vaginae), ktorá vyúsťuje na povrch tela medzi malé stydké pysky (labia minora pudendi) ako poševný vchod (ostium vaginae).

Anatómia pošvy[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

Pošva dospelej ženy je 8–10 cm dlhá, pričom zadná stena je približne o 3 cm dlhšia. Jej šírka je 2,5–3 cm. Pošva je predozadne oploštelá, čo vytvára zriasnenie na sliznici prednej a zadnej steny (columnae rugarum anteriores et posteriores). Prechod medzi pošvou a poševnou predsieňou tvorí panenská blana (hymen). Hymen je slizničná riasa tvorená prevažne riedkym kolagénnym väzivom. Môže mať rôzny tvar: semilunaris (najčastejší), anularis, fimbriatus, cribriformis a iné. Ventrálne pošva susedí s močovým mechúrom a močovou trubicou, od ktorých ju oddeľuje väzivová prepážka – septum urethrovaginale. Dorzálne leží rectum. To je kraniálne od pošvy oddelené výchlipkou peritonea (excavatio rectouterina, tzv. Douglasov priestor), kaudálne je oddelené väzivovou prepážkou – septum rectovaginale. Vo väzive po bokoch pošvy sa nachádza žilný a nervový plexus uterovaginalis.

Stavba poševnej steny[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

Poševná stena je hrubá 3–4 mm. Je veľmi elastická a dajú sa cez ňu vyhmatať okolité orgány malej pánve.

Skladá sa z troch častí:

  •  sliznica – je tvorená viacvrstvovým dlaždicovým epitelom nerohovejúcim. Tvoria ju tri typy buniek – parabazálne, intermediárne a superficiálne. Slizničný epitel je ovplyvňovaný ovariálnymi hormónmi – počas proliferačnej fáze je epitel vyšší a v povrchových bunkách sa hromadí glykogén. S odlupujúcimi sa bunkami sa glykogén dostáva do lumen, kde sa za pomoci Lactobacillus acidophilus podieľa na udržiavaní kyslého prostredia (pH cca 4). Riedke kolagénne podslizničné väzivo obsahuje četné žilné pletene, ktoré majú na svedomí transsudáciu tekutiny, ktorá pomáha udržiavať sliznicu pošvy vlhkú;
  •  svalovina – je tvorená hladkým svalstvom usporiadaným špirálovito. Vnútorná vrstva prebieha cirkulárne, zatiaľčo vonkajšia vrstva prebieha longitudinálne. Kaudálnu časť pošvy obkružujú snopce priečne pruhovanej svaloviny m. bulbospongiosus;
  •  adventícia – je vonkajšia väzivová vrstva tvorená hustejším kolagénnym väzivom, ktorá prechádza do okolitého väziva zvaného parakolpium.

Odkazy[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

Související články[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

Použitá literatura[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

  • ČIHÁK, Radomír a Miloš GRIM. Anatomie. 2. upr. a dopl vydání. Praha : Grada, 2002. 488 s. sv. 2. ISBN 80-247-0143-X.
  • KUDELA, Milan. Základy gynekologie a porodnictví pro posluchače lékařské fakulty. 2. vydání. Olomouc : Univerzita Palackého v Olomouci, 2008. ISBN 9788024419756.