Yersinia

Z WikiSkript

Rod Yersinie

Yersinie sú patogénne pre človeka. Yersinia pestis a Yersinia pseudotuberculosis majú ekologickú a genetickú podobnosť, avšak epidemiologickú odlišnosť. Yersinia enterocolitica sa nachádza prevažne vo vode, pôde a tráviacom trakte stavovcov.

Yersinia pestis

Pencil.png upravit

Yersinia pestis
Enterobacteriacae
Yersinie
Yersinia pestis na krvnom agare
Yersinia pestis na krvnom agare
Morfologie G− tyčinka
Vztah ke kyslíku fakultatívne anaeróbne
Kultivace rastie na bežných kultivačných pôdach
Antigeny netvorí O špecifické postranné reťazce, na povrchu lokalizovaný proteínový komplex F1, virulentné kmene tvoria proteíny V a W
Faktory virulence povrchové faktory blokujúce fagocytózu
Přenos styk s nakazenými zvieratami alebo osobami
Onemocnění mor
Diagnostika záchyt z obsahu pustul, lymfatických uzlín, hemokultúry, kostnej drene
Terapie citlivá na chloramfenikol, streptomycín, kanamycín, tetracyklín, chinolóny
MeSH ID D015010


Yersinia pestis je významný patogén vyvolávajúcí morové pandémie. Bola prvýkrát izolovaná Alexandrom Yersinom v roku 1894 v Hong Kongu. Mor bez antibakteriálnej terapie je spojený s vysokou úmrtnosťou. V prírode bola Yersinia pestis nájdená pri niekoľkých druhoch hlodavcov. Yersinia pestis však cirkuluje cez blšie kúsnutie, pri ľuďoch sa jedná o kúsnutie blchy z krysy. Baktérie sa dostávajú do rany. Prenos z človeka na človeka môže nastať cez aerosolové častice, kvapôčkovou infekciou a vzniká primárna morová infekcia. V tejto dobe je mor viac vzácnosťou, vyskytuje sa v Afrike, Indii, juhovýchodnej Ázii, Mexiku a na západe USA.[1]

Rozšírenie moru vo svete v roku 1998

Morfológia

Yersinia pestis je pleomorfná baktéria tyčinkovitého tvaru s púzdrom. Jedná sa o nepohyblivú tyčinku. Ostatné yersinie sú pohyblivé. Spoločnou vlastnosťou, ktorú má s Y. pseudotuberculosis a Y. enterocolitica je, že sa farbí polárne. Táto tyčinka, ako i všetky z rodu Enterobacteriaceae sa vyznačujú schopnosťou rastu na jednoduchých laboratórnych pôdach. Ich nenáročný rast se pohybuje v teplotnom rozmedzí od 0–40  °C s teplotným optimom okolo 30  °C.[2]

Antigénna štruktúra

Na jej povrchu je lokalizovaný F1 proteínový komplex, ktorý je protektívnym antigénom. Nie sú prítomné O-špecifické postranné reťazce. Virulentné kmene tvoria V a W proteíny, ktorých tvorba je viazaná na plazmidoch.

Patogenita

Patogenita Yersinia pestis je determinovaná komplexom faktorov, ktorých tvorba je viazaná na chromozóm a na plazmid. Dôležité sú povrchové faktory, ktoré blokujú fagocytózu. Virulentné kmene tejto baktérie sú fakultatívne intracelulárne parazity, ktoré se množia v makrofágoch. Počas infekcie Yersinia pestis, fakultatívne intracelulárna baktéria, vykazuje schopnosť najprv napadnúť bunky, a potom zmariť fagocytózu hostiteľskej bunky. Počas týchto dvoch odlišných fází, fáza invázie a fáza antifagocitárnych faktorov, pomáhajú baktérii v manipulácii hostiteľskej bunky dovŕšiť každú z týchto funkcií, avšak mechanizmus, cez ktorý Yersinia reguluje tieto funkcie počas každého kroku, zostává nejasný. Baktéria je schopná prenikať okrem makrofágov taktiež do epiteliálnych buniek. Pri invázii v mieste poranenia vzniká hemoragická pustula, odkiaľ sa infekcia ďalej distribuuje do zvodných lymfatických uzlín, ktorých následným zväčšením vzniká dymej (bubonická forma moru). Neskôr vznikajú bakterémie a sepsa. Môže sa rozvinúť sekundárne ochorenie, pneumónia, čo spôsobí šírenie Yersinia pestis do okolia vykašlávaním a infikovaným sa rozvinie primárna pneumónia – pľúcna forma moru. Keď sa pacientovi podarí ochorenie prekonať, vzniká u pacienta dobrá imunita.

Diagnostika a terapia

Diagnostika baktérie sa prevádza z obsahu pustul, lymfatických uzlín, hemokultúry, kostnej drene a zo sputa. Kultivácia je možná na krvnom agare. Baktéria sa farbí podľa Grama. Pri testovaní Yersinia pestis na citlivosť voči antibiotikám se zistilo, že baktérie sú citlivé na (chloramfenikolStátní úřad pro kontrolu léčiv: chloramphenicol, streptomycín, kanamycin, tetracyklin, chinolóny. Avšak vakcíny proti moru, ktorého pôvodcom je Yersinia pestis, sú v klinickom vývoji. Ako prevencia se v endemických oblastiach podává streptomycín. Môžeme vyvolať krátkodobú imunitu pri podaní mŕtvej vakcíny s protektívnym antigénom. Živá vakcína, kde sú živé oslabené kmene je účinnejšia, avšak použitie tejto vakcíny je schválené len v niekterých častiach sveta. V súčasnej dobe neexistuje žiadna licencovaná vakcína pre prevenciu moru v USA a v západnej Európe.

Yersinia enterocolitica

Pencil.png upravit

Yersinia enterocolitica
Enterobacteriaceae
Yersinie
Yersinia enterocolitica na krevním agaru
Yersinia enterocolitica na krevním agaru
Morfologie G−tyčinka
Vztah ke kyslíku fakultativně anaerobní
Kultivace nenáročná na růst
Faktory virulence toxíny
Zdroj člověk, zvíře
Přenos alimentárni cesta
Výskyt kosmopolitně
Onemocnění yersiniózy
Diagnostika vyšetření stolice
Terapie tetracyklin, ampicillin, cefalothin
MeSH ID D015008


Yersinia enterocolitica je G− nesporulujúca, fakultatívne anaeróbna rovná tyčinka. Pre človeka je patogénna, je pôvodcom ľudskej yersiniózy. Ochorenie sa prenáša alimentárne cez nakazené surové bravčové mäso. Je rozšírená kozmopolitne. Prevenciou je vyhnúť sa konzumácii zle dopečeného bravčového mäsa, poprípade po kontakte s mäsom dodržiavať hygienu. Ochorenie je možné liečiť antibiotikami.

Morfológia

Yersinia enterocolitica je gramnegatívna rovná tyčinka, ktorá je však pohyblivá len pri nižších teplotách. Jej veľkosť je 0,3–1,0  μm a 1,0–6,0  μm. Je možné ju vypestovať na bežných kultivačných pôdach, pretože je nenáročná na rast. Nerobí jej problém vyrásť v prostredí s nízkym obsahom glukózy pri teplote 28 °C. Pre kultiváciu baktérií zo stolice je doporučené použiť selektívne pôdy. Ideálne pH pre rast je v širokom rozmedzí 4,6–9 s optimom pH 7–8.

Epidemiológia

Yersinia enterocolitica bola objavená Schleifsteinom a Colemanom v roku 1939 v USA. V posledných štyroch desaťročiach ide o veľmi známy patogén. Vyskytuje sa hlavne v jedle, predovšetkým v surovom bravčovom mäse, ale nerobí jej problém prežívať na ovocí a zelenine v chladničke pri nižších teplotách. Najviac izolátov Y. enterocolitica regenerovalo zo vzoriek z prírody, zahŕňajúc domy, kde sa porážajú zvieratá či mäsiarne. V zemi a vo vode boli nepatogénne v prírode. Bio sérotyp 4/O:3 sú najčastejšou príčinou ľudskej yersiniózy, otravy z potravín, ktoré spôsobila Y. enterocolitica sú známe kozmopolitne.

Patogenita a virulencia

Virulencia je viazaná na chromózom a v plazmide. Je daná invazivitou a prienikom mikróba do bunky. Potravou sa môže dostať do terminálneho ilea a apendixu, kadiaľ preniká do buniek a do lymfatických tkanív, ku ktorým má obzvlášť veľkú afinitu. Virulentné kmene sa množia v makrofágoch a vyvolávajú tvorbu granulómu. Nevirulentné kmene sú vylúčené bez toho, aby prenikli do buniek.

Yersinia enterocolitica pod mikroskopom

Klinický obraz

Klinické príznaky pozorujeme od miernej hnačky až k vážnym komplikáciám ako sú pečeňové abscesy a postinfekčné extraintestinálne následky. Hlavným rezervoárom sú ošípané (prasatá), ktoré sú asymptomatickí nosiči.

Ochorenie

Prejavy ochorenia u človeka sú odlišné u detí a u dospelých. U detí sa objavuje horúčka a hnačky, kde sa môže objaviť krv. Typické sú i bolesti brucha a to v pravej jame bedrovej. U dospelých pozorujeme infekcie zažívacieho traktu a taktiež hnačky. Pri dlhodobom ochorení môže dojsť k sekundárnym komplikáciám a to sú zápaly kĺbov. Bol pozorovaný aj neobvyklý prípad infekcie prejavujúcej sa ako perianálne vredy a vredy hrubého čreva. Jedinec sa môže nakaziť z infikovaného bravčového mäsa. Toxické baktérie produkujú termostabilný toxín pri teplote 25 °C v mlieku. Avšak pri teplote 4 °C tento toxín produkovať vo významnom množstve nebudú.

Liečba

Pri bakterémií je nutná liečba antibiotikami. Používa sa tetracyklín. Testy ukázali, že vysoký stupeň rezistencie má baktéria na ampicilin a cefalothin. V diagnostickom laboratóriu sa prevádzajú vyšetrenia stolice, uzlín, apendixu. Imunochromatický test na kvantitatívne stanovenie sérotypov O3 a O9 vo vzorke stolice s výsledkom do 1 hodiny. Test je vysoko citlivý a špecifický.

Prevencia

Prevencia proti baktérií Yersinia enterocolitica a Yersinia pseudotuberculosis je vyhnúť sa konzumácii nedovareného bravčového mäsa či nepasterizovaného mlieka. Po kontakte so surovým bravčovým mäsom si doporučujeme umyť dôkladne ruky mydlom.

Yersinia pseudotuberculosis

Pencil.png upravit

Yersinia pseudotuberculosis
Enterobacteriacae
Yersinia
Yersinia pseudotuberculosis na MAC (MacConkey-Agar)
Yersinia pseudotuberculosis na MAC (MacConkey-Agar)
Morfologie G− tyčinka
Vztah ke kyslíku fakultatívne anaeróbna
Kultivace rastie na bežných kultivačných pôdach
Antigeny somatické antigeny
Faktory virulence toxín
Zdroj zvieratá, najmä ošípané
Přenos alimentárne, orofekálne
Diagnostika laboratórne testy zo vzoriek stolice, sérotypizácia
Terapie antibiotická liečba, rehydratácia
MeSH ID D015011


Yersinia pseudotuberculosis je G−, fakultatívne anaeróbna, pleomorfná tyčinka schopná pohybu pri nižších teplotách. Je rozšírená kozmopolitne. Prenos alimentárne, orofekálne z nakazených zvierat či potravín. Ochorenia sú spojené s gastrointestinálnymi ťažkosťami, horúčkou, hnačkou. Najlepšou prevenciou je osobná hygiena a vyhnutie sa kontaktu s nakazenými zvieratami.

Morfológia

Yersinia pseudotuberculosis je G−, pleomorfná tyčinka. Pri nižších teplotách je schopná sa pohybovať. Tento organizmus bol popísaný v roku 1889 ako choroba guinejských ošípaných. Avšak Yersinia pseudotuberculosis sa ukázala ako predok Yersinia pestis, ktorá bola príčinou pandemického moru počas rokov 541−767.

Searchtool right.svg Podrobnější informace naleznete na stránce Yersinia pestis.

Epidemiológia

Na kultiváciu je nenáročná, kultivuje sa na bežných pôdach. Je rozšírená kozmopolitne a bola izolovaná z niekoľkých druhov zvierat ako sú mačky, psy, ošípané, opice a iné. Y. pseudotuberculosis je široko rozšírená v životnom prostredí (fekálie, voda), kde môže prežiť po dlhú dobu. Samotné prostredie je kontaminované z výkalov nakazených zvierat, predovšetkým hlodavcov a vtákov. Okrem zvierat bola nájdená aj vo vode, a to ako v rieke, tak i vo vysokohorských potôčikoch.

Antigénna štruktúra

Je možnosť rozlíšiť 5 sérotypov podľa somatického antigénu.

Patogenita a virulencia

Toxín viazaný v bunke je však odlišný od morového toxínu. Virulentné kmene môžu vyvolať septikemickú formu podobnú moru najmä u jedincov s oslabenou imunitou. Oveľa častejšie sa vyskytujú postihnutia gastrointestinálneho traktu ako sú akútne a chronické apendicitis a postihnutie mezenteriálnych lymfatických uzlín, gastroenteritídy. Infekcie Y. pseudotuberculosis boli zaznamenané po celom svete. Tieto infekcie sa vyskytujú menej často než infekcie Yersinia enterocolitica. Väčšina infekcií je sporadických a vyskytujú sa vzácne, ako napríklad výskyt vo Fínsku a Japonsku.

Klinické prejavy

Ochorenie sa u človeka prejavuje horúčkou, vyrážkami, bolesťami brucha a hnačkami. Yersinia pseudotuberculosis bola asociovaná s Kawasakiho chorobou.

Diagnostika

Laboratórne testy sa získavaju zo vzoriek stolice, moču alebo testov krvi na protilátky na baktérie. Sérotypizácia izolovaného kmeňa. Liečebne sa používajú antibiotiká. Nesmieme zabudnúť, že pacient môže byť dehydratovaný z dôvodu zvýšenej teploty a hnačiek. Nutná je rehydratácia pacienta.

Odkazy

Související články

Reference

  1. GOERING, Richard V a Hazel M DOCKRELL. Mimsova lékařská mikrobiologie. 5. vydání. Praha : Triton, 2016. 568 s. s. 402. ISBN 978-80-7387-928-0.
  2. BEDNÁŘ, Marek, Andrej SOUČEK a Věra FRAŇKOVÁ, et al. Lékařská mikrobiologie : Bakteriologie, virologie, parazitologie. 1. vydání. Praha : Marvil, 1999. 558 s. s. 271. ISBN 8023802976.

Použitá literatura

  • BEDNÁŘ, Marek, Andrej SOUČEK a Věra FRAŇKOVÁ, et al. Lékařská mikrobiologie : Bakteriologie, virologie, parazitologie. 1. vydání. Praha : Marvil, 1999. 558 s. ISBN 8023802976.
  • JULÁK, Jaroslav. Úvod do lékařské bakteriologie. 1. vydání. Praha : Karolinum, 2006. ISBN 80-246-1270-4.