Yersinia enterocolitica

Z WikiSkript
Yersinia enterocolitica
Enterobacteriaceae
Yersinie
Yersinia enterocolitica na krevním agaru
Yersinia enterocolitica na krevním agaru
Morfologie G−tyčinka
Vztah ke kyslíku fakultativně anaerobní
Kultivace nenáročná na růst
Faktory virulence toxíny
Zdroj člověk, zvíře
Přenos alimentárni cesta
Výskyt kosmopolitně
Onemocnění yersiniózy
Diagnostika vyšetření stolice
Terapie tetracyklin, ampicillin, cefalothin
MeSH ID D015008


Yersinia enterocolitica je G− nesporulujúca, fakultatívne anaeróbna rovná tyčinka. Pre človeka je patogénna, je pôvodcom ľudskej yersiniózy. Ochorenie sa prenáša alimentárne cez nakazené surové bravčové mäso. Je rozšírená kozmopolitne. Prevenciou je vyhnúť sa konzumácii zle dopečeného bravčového mäsa, poprípade po kontakte s mäsom dodržiavať hygienu. Ochorenie je možné liečiť antibiotikami.

Morfológia[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

Yersinia enterocolitica je gramnegatívna rovná tyčinka, ktorá je však pohyblivá len pri nižších teplotách. Jej veľkosť je 0,3–1,0  μm a 1,0–6,0  μm. Je možné ju vypestovať na bežných kultivačných pôdach, pretože je nenáročná na rast. Nerobí jej problém vyrásť v prostredí s nízkym obsahom glukózy pri teplote 28 °C. Pre kultiváciu baktérií zo stolice je doporučené použiť selektívne pôdy. Ideálne pH pre rast je v širokom rozmedzí 4,6–9 s optimom pH 7–8.

Epidemiológia[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

Yersinia enterocolitica bola objavená Schleifsteinom a Colemanom v roku 1939 v USA. V posledných štyroch desaťročiach ide o veľmi známy patogén. Vyskytuje sa hlavne v jedle, predovšetkým v surovom bravčovom mäse, ale nerobí jej problém prežívať na ovocí a zelenine v chladničke pri nižších teplotách. Najviac izolátov Y. enterocolitica regenerovalo zo vzoriek z prírody, zahŕňajúc domy, kde sa porážajú zvieratá či mäsiarne. V zemi a vo vode boli nepatogénne v prírode. Bio sérotyp 4/O:3 sú najčastejšou príčinou ľudskej yersiniózy, otravy z potravín, ktoré spôsobila Y. enterocolitica sú známe kozmopolitne.

Patogenita a virulencia[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

Virulencia je viazaná na chromózom a v plazmide. Je daná invazivitou a prienikom mikróba do bunky. Potravou sa môže dostať do terminálneho ilea a apendixu, kadiaľ preniká do buniek a do lymfatických tkanív, ku ktorým má obzvlášť veľkú afinitu. Virulentné kmene sa množia v makrofágoch a vyvolávajú tvorbu granulómu. Nevirulentné kmene sú vylúčené bez toho, aby prenikli do buniek.

Yersinia enterocolitica pod mikroskopom

Klinický obraz[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

Klinické príznaky pozorujeme od miernej hnačky až k vážnym komplikáciám ako sú pečeňové abscesy a postinfekčné extraintestinálne následky. Hlavným rezervoárom sú ošípané (prasatá), ktoré sú asymptomatickí nosiči.

Ochorenie[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

Prejavy ochorenia u človeka sú odlišné u detí a u dospelých. U detí sa objavuje horúčka a hnačky, kde sa môže objaviť krv. Typické sú i bolesti brucha a to v pravej jame bedrovej. U dospelých pozorujeme infekcie zažívacieho traktu a taktiež hnačky. Pri dlhodobom ochorení môže dojsť k sekundárnym komplikáciám a to sú zápaly kĺbov. Bol pozorovaný aj neobvyklý prípad infekcie prejavujúcej sa ako perianálne vredy a vredy hrubého čreva. Jedinec sa môže nakaziť z infikovaného bravčového mäsa. Toxické baktérie produkujú termostabilný toxín pri teplote 25 °C v mlieku. Avšak pri teplote 4 °C tento toxín produkovať vo významnom množstve nebudú.

Liečba[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

Pri bakterémií je nutná liečba antibiotikami. Používa sa tetracyklín. Testy ukázali, že vysoký stupeň rezistencie má baktéria na ampicilin a cefalothin. V diagnostickom laboratóriu sa prevádzajú vyšetrenia stolice, uzlín, apendixu. Imunochromatický test na kvantitatívne stanovenie sérotypov O3 a O9 vo vzorke stolice s výsledkom do 1 hodiny. Test je vysoko citlivý a špecifický.

Prevencia[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

Prevencia proti baktérií Yersinia enterocolitica a Yersinia pseudotuberculosis je vyhnúť sa konzumácii nedovareného bravčového mäsa či nepasterizovaného mlieka. Po kontakte so surovým bravčovým mäsom si doporučujeme umyť dôkladne ruky mydlom.


Odkazy[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

Související články[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

Použitá literatura[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

  • BEDNÁŘ, Marek, Andrej SOUČEK a Věra FRAŇKOVÁ, et al. Lékařská mikrobiologie : Bakteriologie, virologie, parazitologie. 1. vydání. Praha : Marvil, 1999. 558 s. ISBN 8023802976.
  • JULÁK, Jaroslav. Úvod do lékařské bakteriologie. 1. vydání. Praha : Karolinum, 2006. ISBN 80-246-1270-4.