Yersinia pseudotuberculosis

Z WikiSkript
Yersinia pseudotuberculosis
Enterobacteriacae
Yersinia
Yersinia pseudotuberculosis na MAC (MacConkey-Agar)
Yersinia pseudotuberculosis na MAC (MacConkey-Agar)
Morfologie G− tyčinka
Vztah ke kyslíku fakultatívne anaeróbna
Kultivace rastie na bežných kultivačných pôdach
Antigeny somatické antigeny
Faktory virulence toxín
Zdroj zvieratá, najmä ošípané
Přenos alimentárne, orofekálne
Diagnostika laboratórne testy zo vzoriek stolice, sérotypizácia
Terapie antibiotická liečba, rehydratácia
MeSH ID D015011


Yersinia pseudotuberculosis je G−, fakultatívne anaeróbna, pleomorfná tyčinka schopná pohybu pri nižších teplotách. Je rozšírená kozmopolitne. Prenos alimentárne, orofekálne z nakazených zvierat či potravín. Ochorenia sú spojené s gastrointestinálnymi ťažkosťami, horúčkou, hnačkou. Najlepšou prevenciou je osobná hygiena a vyhnutie sa kontaktu s nakazenými zvieratami.

Morfológia[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

Yersinia pseudotuberculosis je G−, pleomorfná tyčinka. Pri nižších teplotách je schopná sa pohybovať. Tento organizmus bol popísaný v roku 1889 ako choroba guinejských ošípaných. Avšak Yersinia pseudotuberculosis sa ukázala ako predok Yersinia pestis, ktorá bola príčinou pandemického moru počas rokov 541−767.

Searchtool right.svg Podrobnější informace naleznete na stránce Yersinia pestis.

Epidemiológia[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

Na kultiváciu je nenáročná, kultivuje sa na bežných pôdach. Je rozšírená kozmopolitne a bola izolovaná z niekoľkých druhov zvierat ako sú mačky, psy, ošípané, opice a iné. Y. pseudotuberculosis je široko rozšírená v životnom prostredí (fekálie, voda), kde môže prežiť po dlhú dobu. Samotné prostredie je kontaminované z výkalov nakazených zvierat, predovšetkým hlodavcov a vtákov. Okrem zvierat bola nájdená aj vo vode, a to ako v rieke, tak i vo vysokohorských potôčikoch.

Antigénna štruktúra[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

Je možnosť rozlíšiť 5 sérotypov podľa somatického antigénu.

Patogenita a virulencia[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

Toxín viazaný v bunke je však odlišný od morového toxínu. Virulentné kmene môžu vyvolať septikemickú formu podobnú moru najmä u jedincov s oslabenou imunitou. Oveľa častejšie sa vyskytujú postihnutia gastrointestinálneho traktu ako sú akútne a chronické apendicitis a postihnutie mezenteriálnych lymfatických uzlín, gastroenteritídy. Infekcie Y. pseudotuberculosis boli zaznamenané po celom svete. Tieto infekcie sa vyskytujú menej často než infekcie Yersinia enterocolitica. Väčšina infekcií je sporadických a vyskytujú sa vzácne, ako napríklad výskyt vo Fínsku a Japonsku.

Klinické prejavy[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

Ochorenie sa u človeka prejavuje horúčkou, vyrážkami, bolesťami brucha a hnačkami. Yersinia pseudotuberculosis bola asociovaná s Kawasakiho chorobou.

Diagnostika[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

Laboratórne testy sa získavaju zo vzoriek stolice, moču alebo testov krvi na protilátky na baktérie. Sérotypizácia izolovaného kmeňa. Liečebne sa používajú antibiotiká. Nesmieme zabudnúť, že pacient môže byť dehydratovaný z dôvodu zvýšenej teploty a hnačiek. Nutná je rehydratácia pacienta.


Odkazy[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

Související články[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

Použitá literatura[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

  • BEDNÁŘ, Marek, Andrej SOUČEK a Věra FRAŇKOVÁ, et al. Lékařská mikrobiologie : Bakteriologie, virologie, parazitologie. 1. vydání. Praha : Marvil, 1999. 558 s. ISBN 8023802976.
  • JULÁK, Jaroslav. Úvod do lékařské bakteriologie. 1. vydání. Praha : Karolinum, 2006. ISBN 80-246-1270-4.