Uživatel:Marosgl/Pískoviště

Z WikiSkript

Šablona:Infobox Bakterie Streptococcus pneumoniae, tiež označovaný ako pneumokok je kokovitá, grampozitívna, fakultatívne anaeróbna baktéria. Jedná sa o jedného z hlavných bakteriálnych pôvodcov zápalu pľúc. Na základe delenia podľa schopnosti hemolyzovať krvný agar sa radí medzi non-beta-hemolytické (viridujúce) streptokoky.

Vlastnosti[upravit | editovat zdroj]

Morfológia[upravit | editovat zdroj]

Pneumokok je grampozitívny, opúzdrený kok ovoidného tvaru. V mikroskopickom obraze z klinického materiálu môže tvoriť retiazky, charakteristické je usporiadanie do dvojíc, pričom dvojicu tvoria nerovnako veľké baktérie. Odvrátené strany kokov v dvojici sú mierne zahrotené.

Kultivácia[upravit | editovat zdroj]

Pneumokoka je možné pestovať na obohatených pôdach. Tvorí nepravidelné hlienovité kolónie, ktoré sú bezfarebné (M-fáza). V S-fáze tvoria baktérie menšie množstvo puzdrového polysacharidu, kolónie sú menšie a po čase sa v dôsledku zániku buniek stred kolónie začne preliačovať. V R-fáze sú baktérie neopuzdrené. Pri aeróbnej kultivácii na krvnom agare pozorujeme v okolí všetkých typov kolónií zónu alfa-hemolýzy. V tekutej pôde rastú streptokoky ako sediment.

Pri zvýšenej tenzii CO2 v prostredí rastú pneumokoky lepšie. Keďže narozdiel od stafylokokov netvoria katalázu, v kultúre sa postupne hromadí vytváraný peroxid vodíka, ktorý po čase starú kultúru usmrtí. Za anaeróbnych podmienok sa vytvára okolo kolónií beta-hemolýza vplyvom pneumolyzínu O. Pridanie žlče aktivuje v baktériách autolytické procesy a kolónie sa rozpustia. Pneumokok sa nemnoží v prostredí optochínu, čo umožňuje jeho odlíšenie od kmeňov ostatných viridujúcich streptokokov

Odlišnosti vo virulencii[upravit | editovat zdroj]

V prípade, že sú pneumokoky v S-fáze rastu, môžeme makroskopicky pozorovať rozdiely v štruktúre kolónií. Ak baktérie tvoria viac puzdrového polysacharidu a povrchového proteínu A, ich kolónie nadobúdajú belavý vzhľad. Pri pokuse na zvierati je tento variant virulentnejší než transparentný variant, ktorý obsahuje viac kyseliny teichoovej. Belavý variant je tiež odolnejší voči pôsobeniu zložiek žlče. Jeden variant sa môže spontánne meniť na druhý a opačne.

Antigény[upravit | editovat zdroj]

Pneumokok má viacero antigénnych štruktúr, medzi najvýznamnejšie sa radí kapsulárny polysacharid, ktorý umožňuje zadelenie do 90 sérotypových skupín [1] pričom protilátky proti jednotlivým sérotypom pôsobia protekčne. Pod bakteriálnym puzdrom môžeme nájsť ďalšie antigénne štruktúry: F-antigén obsahujúci kyselinu lipoteichoovú a cholín, C-polysacharid tvorený polymérom kyseliny teichoovej - s ním reaguje C-reaktívny proteín - súčasť akútnej zápalovej fázy. Pneumokok na svojom povrchu nesie viaceré proteínové antigény, ktoré sú zároveň významnými faktormi virulencie.

Faktory vyrulencie[upravit | editovat zdroj]

Významnými faktormi virulencie pneumokoka sú faktory invazivity. Samotná baktéria sa vyznačuje predovšetkým svojou invazivitou a samotný poškodzujúci účinok má skôr rekacia makroorganizmu.

Medzi základné faktory virulencie pneumokoka patrí jeho polysacharidové puzdro. Pôsobí antifagocytárne, pričom baktérie ho tvoria ako v M tak aj v S-rastovej fáze. V R-fáze rastú baktérie neopuzdrené a sú nevirulentné.

  1. VOTAVA, Miroslav, et al. Lékařská mikrobiologie speciální. 1. vydání. Neptun, 2003. ISBN 80-902896-6-5.