Aspergillus

Z WikiSkript

Rod Aspergillus sa zaraďuje medzi huby, fungi. Aspergily patria k najrozšířenejším hubám v prostředí. V súčasnosti je popísaných približne 150 druhov týchto húb[1], avšak len asi dvadsať z nich dokázateľne vyvoláva choroby u človeka. Človeka ohrozujú dvojakým spôsobom : intoxikáciou a infekciou. Podobne ako mnohé ďalšie mikromycéty, aspergily sú dnes významnými pôvodcami nosokomiálnych nákaz a ich nebezpečenstvo narastá.

Kultivácia[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

Rod Aspergillus zahŕňa prevažne rýchlo rastúce mikromycéty. Tie dobre rastú na rôznych pôdach za 2–4 dni[1]. Kolónie vynikajú pestrou škálou pigmentov, ktoré môžu difundovať ďaleko do agaru.

Morfológia[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

Jedná sa o vláknité huby, ktorých jednotlivé vlákna (hyfy) sú predelené septami. Makroskopicky u aspergilov nachádzame útvary nazývané mycelium, ktoré majú dve časti : vegetatívne mycelium, ktoré vrastá do pôdy, z ktorej čerpá živiny a vzdušné mycelium, kterého konce vláken sú rozšírené do konidiofor, ktoré nesú konidie (spóry), teda rozmnožovacie elementy. Mezi najvýznamejšie huby patriace do rodu Aspergillus sa zaraďujú A. fumigatus, najčastejší pôvodca aspergilózy, A. flavus, ktorý produkuje mykotoxín a karcinogén aflatoxín (napr. v cereáliách a burských orieškoch), A. niger, A. terreus, A. carbonarius, A. ochraceus a A. parasiticus.

Patogenita a epidemiológia[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

Zo všetkých húb, ktoré spôsobujú ochorenia u človeka, žiadne nie sú v prírode tak rozšírené ako rod Aspergillus. Aspergily sú všadeprítomné, vyskytujú sa vo vzduchu, v pôde, prachu, stavebných materiálech, niektorých potravinách a vo vode. Hlavnou vstupnou cestou pre Aspergily je dýchací trakt. Po inhalácii konidiospóry dozrievajú v pľúcach a môžu preniknúť aj do ďalších tkanív vrátane ciev či CNS ak nie sú kontrolované obrannými mechanizmami organizmu. Väčšina ľudí je však proti rozvoju choroby prirodzene imúnnych, pretože alveolárne makrofágy majú schopnosť konídie pohltiť a zlikvidovať. U pacientov liečených kortikosteroidmi a u imunodeficientních pacientov (pacientov s leukémiou, AIDS, chronickou obštrukčnou bronchopulmonálnou chorobou, pacientov po chemoterapii či transplantácii, atd.) je ale táto ich schopnosť znížená.

Diagnostika[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

Huby sa mohou preukázať priamo vo sputu, výplachu pľúc (BAL) alebo biopsiou. Pro diagnózu je dôležité sérologické vyšetrenie.

Odkazy[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

Související články[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

Použitá literatura[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

  • VOTAVA, Miroslav, et al. Lékařská mikrobiologie speciální. 1. vydání. Brno : Neptun, 2003. 495 s. ISBN 80-902896-6-5.
  • BEDNÁŘ, Marek, Andrej SOUČEK a Věra FRAŇKOVÁ, et al. Lékařská mikrobiologie : Bakteriologie, virologie, parazitologie. 1. vydání. Praha : Marvil, 1996. 558 s. ISBN 8023802976.
  • GOERING, Richard V a Hazel M DOCKRELL. Mimsova lékařská mikrobiologie. 5. vydání. Praha : Triton, 2016. 568 s. ISBN 978-80-7387-928-0.

Reference[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

  1. a b BEDNÁŘ, Marek, Andrej SOUČEK a Věra FRAŇKOVÁ, et al. Lékařská mikrobiologie : Bakteriologie, virologie, parazitologie. 1. vydání. Praha : Marvil, 1999. 558 s. s. 356–357. ISBN 8023802976.