Plnenie, vyprázdňovanie a pohyblivosť žalúdka
Článek byl označen za rozpracovaný, od jeho poslední editace však již uplynulo více než 30 dní | ||||
Chcete-li jej upravit, pokuste se nejprve vyhledat autora v historii a kontaktovat jej. Podívejte se také do diskuse. | ||||
Pokud vše nasvědčuje tomu, že původní autor nebude v editacích v nejbližší době pokračovat, odstraňte šablonu {{Pracuje se}} a stránku upravte. | ||||
Stránka byla naposledy aktualizována v sobotu 25. května 2019 v 23:45. | ||||
Plnenie žalúdka[upravit | editovat zdroj]
Po prehltnutí sa kašovité sústo (bolus alimentarius) dostáva po vstupe cez ostium cardiacum pod žalúdočnú bublinu pozdĺž curvatura minor. V ďalšej fáze prechádza náplň telom žalúdka až do pars pylorica, kde sa obsah postupne hromadí. Počas napĺňania sa najprv žalúdok rozťahuje symetricky ku curvatura major et minor, v konečnej fáze prevažuje už v smere ku curvatura major. Pri prehltnutí, v momente, keď sa sústo dostane do hornej časti pažeráka, svalovina žalúdku reflexne ochabne. Po naplnení steny žalúdka priľnú peristaltickým sťahom k obsahu.
Vyprázdňovanie žalúdka[upravit | editovat zdroj]
Antrum pyloricum a canalis pyloricus premiešavajú potravu peristaltikou, ktorá sa pôsobením enzýmov a mechanického spracovania mení na chymus. Každou peristaltickou vlnou prejde malá časť kaše do duodena. Funkčnou prepážkou medzi žalúdkom a duodenom nie je m. sphincter pylori, ale koniec antrum pyloricum, resp. sulcus intermedius.
Pohyblivosť žalúdka a zmeny jeho tvaru[upravit | editovat zdroj]
Motilita žalúdka je ovplyvňovaná dvojakým vplyvom, a to:
- nervovým vplyvom,
- látkovým vplyvom.
Nervový vplyv[upravit | editovat zdroj]
Parasympaticus pôsobí pod vplyvom psychických podnetov (hlad, chuť, vôňa...) alebo vplyvom reflexov (styk prehltnutej potravy so stenou žalúdka, roztiahnutie steny žalúdka).
Látkový vplyv[upravit | editovat zdroj]
Časť endokrinných buniek v pars pylorica a v duodene produkuje vplyvom styku sliznice s potravou hormón gastrín, ktorý prechádza do ciev a cestou krvnou pôsobí na zvýšenie motility žalúdka a zvýšenie sekrécie žliaz fundu a tela žalúdka. Naopak zníženie motility na krátku dobu je vyvolané reflektoricky ako tzv. enterogastrický reflex. Ten je vyvolaný zvýšením tlaku, zmenou osmotického tlaku a zmenou pH v duodene. Tento reflex inhibuje peristaltiku, preruší dodávanie obsahu do duodena. V okamihu, keď sa pomery v duodene a v žalúdku vyrovnajú, reflex prestane pôsobiť a proces sa opakuje. Ďalší spôsob zníženia aktivity je pôsobenie hormónov tráviacej trubice. Sekretín stimuluje činnosť žalúdočných žliaz a GIP naopak inhibuje.
Príčinou závad v mechanizmoch pohyblivosti môže byť atypická forma žalúdka.
Odkazy[upravit | editovat zdroj]
Související články[upravit | editovat zdroj]
Použitá literatura[upravit | editovat zdroj]
ČIHÁK, Radomír a Miloš GRIM. Anatomie. 3. vydání. 2013. 0 s. ISBN 978-80-247-4788-0.