Redoxný potenciál

Z WikiSkript

Oxido-redukčný potenciál (redoxný potenciál) je meradlom schopnosti látok viazať alebo uvoľňovať elektróny, tzn. je meradlom sily oxidačného alebo redukčného činidla.

Afinitu k elektrónom možno vyjadriť ako potenciál, na ktorý sa nabije elektróda ponorená do roztoku, ktorý obsahuje oxidovanú aj redukovanú formu tej istej látky – túto sústavu nazývame poločlánok.

Redoxný potenciál.jpg

Ak do roztoku, ktorý obsahuje rovnaké množstvo redukovanej a oxidovanej formy tej istej látky, ponoríme elektródu z ušľachtilého kovu (platinový alebo zlatý drôtik), nabije sa táto elektróda vzhľadom na roztok na určitý potenciál.

Príklad

Zaznamenávame dva protichodné deje :

  • železnaté ióny majú tendenciu odovzdávať elektróde elektróny a vytvárať na nej prebytok záporného náboja, samé sa oxidujú na ióny železité
  • železité ióny sa snažia elektróde elektróny odobrať, a tým sa redukovať na železnaté, vzniká na nej tak prebytok kladného náboja

Výsledný potenciál, na ktorý sa elektróda nabije, závisí na tom, ktorý z dejov prevládne, v našom príklade prevládne oxidačná schopnosť železitých iónov a elektróda sa nabije kladne na hodnotu 0,76 V (pri rovnakej východiskovej koncentrácii oboch iónov).

Meranie redoxného potenciálu[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

Nie sme schopní merať absolútne hodnoty redoxných potenciálov, a tak ich porovnávame s tzv. referenčnými elektródami – majú známy a konštantný potenciál.

  • obe elektródy (referenčná a tá, ktorej potenciál chceme zmerať) sú ponorené v tom istom roztoku a spojené tzv. soľným mostíkom (najčastejšie roztok KCl) – vytvorí sa tým galvanický článok.

Medzinárodná dohoda stanovuje ako základ merania redoxných potenciálov systém vodík, vodíkový katión a platinová elektróda. Redoxný potenciál tejto skupiny je, podľa dohody, nulový a slúži ako základ stupnice redoxných potenciálov.


Odkazy[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

Související články[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

Externí odkazy[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

Použitá literatura[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

  • STOKLASOVÁ, Alena, Josef KŘÍŽALA a Pavel ŠIMAN. Obecná, fyzikální a anorganická chemie pri studující medicíny. 1. vydání. Praha : Karolinum, 1996. 91 s. sv. 1. ISBN 80-7066-949-7.