Účinky elektromagnetických polí na organismus

Z WikiSkript
Zkontrolováno old.png

Elektromagnetické pole - EMP


1. EMP[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

Elektromagnetické pole je fyzikálne pole, ktoré zodpovedá miere pôsobenia elektrickej a magnetickej sily v priestore. Je zložené z dvoch navzájom prepojených polí, elektrického a magnetického. Hoci elektromagnetické pole je nekonečné, obyčajne sa uvažuje len tá jeho časť, ktorá má význam na pohyb telies v okolí nabitého telesa, ktoré pole vytvára.


2. Účinky neionizujúceho EMP[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

Účinky EMP delíme na tepelné a netepelné, tj. na tie účinky, ktoré sú dané zvýšením teploty v dôsledku absorbovanej EM energie, resp. na priame účinky EMP. Toto rozdelenie je ale možné len v teoretickej rovine, v reálnej praxi sú tieto dva typy účinkov EMP prakticky neoddeliteľné.
Tepelné účinky EMP sú už veľmi dobre zmapované a veľmi využívane v medicíne pre rôzne terapeutické aplikácie v onkológii, kardiológii, urológii, chirurgii, fyzioterapii atp.
Netepelné účinky EMP sa formou výskumných projektov a rozsiahlých štatistických štúdií vedecká komunita snaží identifikovať nielen potenciálne riziká (tj. nepriaznivé účinky EMP), ale tiež účinky pozitívne, ktoré by bolo možné použiť pre liečebné účely.

3. EMP a človek[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

Osoba stojaca pod elektrickým vedením je vystavená gradientu elektrického napätia, ale taktiež vystavená magnetickému poľu, oba typy polí vyvolávajú biologické účinky. Napriek tomu magnetické pole je schopné preniknúť živým tkanivom ľahšie ako elektrické pole, preto sa takýto tok stáva vysoko škodlivým pre ľudí a iné živé tvory.
Človek sám je celkom účinný generátor EMP. Z Planckovho vyžarovacieho zákona je možné určiť, že dospelý človek vyžaruje do svojho okolia EMP výkon približne 100 W. Podľa tohto zákona EMP vyžarujú všetky živé aj neživé objekty. Je ale zrejmé, že rôznorodé pôsobenie EMP na biologické systémy, ktoré nutne musí existovať, má primárne fyzikálnu podstatu.


4. Nepriaznivé účinky[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

V popredí záujmu výskumných tímov je v súčasnej dobe niekoľko hypotéz, najsledovanejšou je asi vplyv EMP na tzv. BBB (tj. Blood-Brain Barrier). Zdá sa, že EMP môže obmedziť funkciu tejto bariéry, ktorá chráni mozgové tkanivo proti škodlivým látkam. To môže viesť k znižovaniu počtu mozgových buniek a teda aj k určitému ohrozeniu človeka, ktorý sa v EMP nachádza. Na druhej strane však tento efekt otvára cestu k možnosti aplikácie chemoterapie na mozgové nádory. Tá je za normálnych okolností práve kvôli BBB veľmi komplikovaná. Ale aj táto hypotéza ešte len „čaká“ na svoje definitívne potvrdenie (štúdia Zakirjona Kanokova).

Dosť známou a už experimentálne vedecky potvrdenou je napr. skutočnosť, že mozog používateľa mobilného telefónu vykazuje kratšiu reakčnú dobu, keď je mobilný telefón aktívny, než keď je vypnutý. Tento známy fakt ale zatiaľ tiež ešte nebol celkom uspokojivo vysvetlený.

Ďalším problémom je vznik ložísk škodlivých organizmov v pľúcach a na koži. Cez 90% vzdušných častíc je v rozsahu veľkostí (menej ako 1 mikrometer), ktoré môžu byť negatívne ovplyvnené umelými EMP. Zatiaľ čo vo vzduchu môžu nepriaznivé organizmy zostávať prakticky na neurčitú dobu, ich zrýchlené ukladanie v pľúcach a na pokožke môže byť výrazne ovplyvnené práve účinkom elektromagnetických polí, najmä ak sa nachádzajú v blízkosti opačne nabitých umelých povrchov. Pľúcne ložiská týchto nepriaznivých organizmov môžu byť teda rozšírené pod vplyvom elektrického náboja. Štúdie naznačujú jeden z pravdepodobných nepriamych mechanizmov, ktorým by mohli EMP v ovzduší výrazným spôsobom ovplyvňovať kvalitu životného prostredia a ľudské zdravie. Jedná sa nielen o šírenie epidémií vírusových ochorení. Podľa iných teórií stoja totiž v organizme pretrvávajúce toxické ložiská rôzneho typu za valnou väčšinou chronických civilizačných chorôb, s ktorými si súčasná medicína prakticky nevie rady (zo štúdie publikovanej v časopise „Atmospheric Environment“).

Všetky ostatné dohady o škodlivosti EMP boli najnovšími štúdiami vyvrátené.


5. Zdroje[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

- štúdia Zakirjona Kanokova
- štúdie publikované v časopise „Atmospheric Environment“
- HW.cz