Fyziológia práce

Z WikiSkript

Fyziológia práce je časťou aplikovanej fyziológie. Jej predmetom je všestranný fyziologický pohľad na vzájomné vzťahy medzi človekom a vonkajším prostredím, obklopujúcim jeho pracovné miesto a ovplyvňujúcim jeho pracovný výkon. Osobitú pozornosť vyžadujú pracovné aktivity vykonávané v extrémnych klimatických podmienkach a v najrôznejších povolaniach (napr. práca v baniach, letecká doprava, výskum kozmu, práca na morskom dne, v púštiach a arktických oblastiach).

Hodnotenie fyzickej záťaže organizmu[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

Pojem fyzická záťaž predstavuje predom dané požiadavky, určené vonkajšími podmienkami nezávislými na zaťažovanom jedincovi. Odpoveďou sa označuje reakcia organizmu na fyzickú záťaž. Veľkosť odpovede je individuálne rozdielna a závisí na viacerých faktoroch, napr. fyzická záťaž 100 W môže viesť u chorého k vyčerpaniu, pričom u zdravého športovca nemusí vyvolať žiadny príznak únavy. Veľkosť odpovede organizmu závisí na jeho vlastnostiach, vyjadrených pojmami účinnosť a výkonnosť, na ktoré je potrebné myslieť pri posudzovaní individuálnych rozdielov v odpovedi na určitú fyzickú záťaž.

Účinnosť[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

Je to pomer vonkajšej (fyzikálnej) práce k hodnote celkovej energetickej výmeny, potrebnej k jej uskutočneniu. Pri menšej účinnosti bude teda pozorovaná odpoveď organizmu na danú fyzickú záťaž väčšia.

Výkonnosť[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

Výkonnosť je schopnosť jedinca podávať výkon v určitej činnosti. Závisí na zdravotnom stave, trénovanosti, vytrvalosti, nadaní a taktiež na podmienkach vonkajšieho prostredia (hluk, klíma, čas). Výrazný vplyv na výkonnosť má tiež celkový psychický stav človeka.

Reakcia organizmu na nefyzické formy záťaže[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

Nefyzické formy záťaže sprevádzajú spravidla pracovné záťaže. Radíme medzi ne psychickú a emocionálnu záťaž. Ich intenzita sa dá ťažko fyzikálne kvantifikovať a prejavy ich účinku často interferujú s účinkami fyzickej záťaže organizmu, preto sú reakcie organizmu na tieto záťaže z hľadiska fyziológie práce dôležité.

Psychická záťaž[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

Je to napríklad termínované plnenie náročných úloh. Zvyšuje svalový tonus, v dôsledku čoho sa zvyšuje energetická výmena svalu. Psychické záťaže mnohokrát vyvolávajú vegetatívne reakcie, ktorých priebeh je podobný ako pri fyzickej záťaži. Patrí medzi ne napríklad zvýšenie srdečnej frekvencie, zväčšenie pľúcnej ventilácie, prekrvenie kože, zvýšené vylučovanie potu a vylučovanie adrenalínu do krvi.

Emocionálna záťaž[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

Je to napríklad strach alebo hnev. Vyvoláva podobné reakcie ako záťaž psychická. Patrí medzi ne napriklad tachykardia, hyperventilácia, potenie, sprevádzané pocitmi strachu alebo vzrušenia pri súčasnej výraznej stimulácii sympatoadrenálnej sústavy. Emocionálne záťaže vyvolávajúce ohrozenie života spúšťajú v priebehu niekoľkých sekúnd silnú poplachovú (ergotropnú) reakciu a majú aj silný stimulačný účinok na parasympatickú nervovú sústavu. Pri stavoch extrémneho strachu alebo hrôzy vedie silná stimulácia parasympatiku k mimovoľnej defekácii a inkontinencii moču alebo dokonca k zástave srdca.

Únava a zotavenie[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

Únava je proces spúšťaný odpoveďou organizmu na záťaž, ktorý vyvoláva znižovanie výkonnosti. Rozlišujeme fyzickú (svalovú) a psychickú (centrálnu) únavu. Obe formy únavy sa pri väčšine fyzických a mentálnych záťaží kombinujú, mení sa iba ich vzájomný pomer, ich presné rozlíšenie je však veľmi obtiažne. Po skončení výkonu vyvolávajúceho únavu nastupuje zotavenie. V priebehu zotavovania schopnosť pracovného výkonu opäť narastá. Proces zotavenia je ukončený pri dosiahnutí pôvodného stavu. Po ťažkej telesnej práci prevažuje svalová únava, po duševnej práci prevažujú prejavy psychickej únavy.

Syndróm preťaženia[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

Pri nedostatočnom vyrovnávaní únavy a zotavenia alebo pri častejšom prekračovaní hranice najvyššej výkonnosti nastupujú funkčné poruchy, ktoré sa zhŕňajú pod symptomatický komplex – „syndróm preťaženia“. Typickou príčinou tohto syndrómu je prekročenie hranice mechanickej záťaže podporného a pohybového aparátu alebo vyradenie regulácie výkonového nasadenia stimulačnými látkami (doping).


Odkazy[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

Použitá literatura[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

  • TROJAN, Stanislav, et al. Fyziologie: Učebnice pro lékařské fakulty. 1. vydání. Praha : Avicenum, 1987.