Príčiny vzniku vertebrogénnych ťažkostí

Z WikiSkript

Vertebrogénne ochorenia sa vyskytujú po ochoreniach z prechladnutia hneď na druhej priečke. Sú hlavnou príčinou práceneschopnosti u ľudí po 45 r. života a na 5.-6. mieste ako príčina hospitalizácie pacienta. Udává sa, že 60 - 90 % populácie malo, alebo má vertebrogénne ťažkosti. V rámci rehabilitačných ambulancií tvoria ťažkosti s chrbticou až 70 % pacientov.

Často sa stretávame s názorom, že pri vertebrogénnych ochoreniach sa jedná o daň za dary dnešnej civilizácie. My všetci dnes máme nedostatok pohybu, vozíme sa v autách, sedíme hodiny pred televízorom alebo v práci pred počítačom. Za normálnych okolností sú do činností striedavo zapájané svaly udržujúce postoj - statické svaly a dynamické činnosti zabezpečujú - dynamické svaly. Ak využívame dlhodobo sed a stoj, preťažujeme statické svaly, ktoré sa skracujú. Na druhej strane svaly, ktoré využívame v akcii sú nezaťažované a dochádza k ich oslabeniu, výsledkom je svalová nerovnováha- dysbalancia. Tým sa zmenia východiskové pozície takmer vo všetkých kĺboch, zmenia sa napätia väzov, ako aj svalové obaly a zmenia sa aj tlaky na kĺbové plochy. U takto postihnutých pacientov rozhodne nestačí jedna manipulácia, podávanie najlepších analgetík, nestačí aplikovanie prúdov z najlepšieho prístroja alebo dobrá masáž. Je potrebné získať pacienta pre spoluprácu. Viesť ho k správnym pohybovým návykom, správnemu držaniu tela, systematickému cvičeniu, zameranému na vyváženie svalovej nerovnováhy a psychickému uvoľneniu. Súčasťou výchovnej rehabilitácie je škola chrbtice. Jedná sa v podstate o nácvik správneho zaťaženia. Škola chrbtice dáva praktické rady do života: ako ležať, ako vstávať z postele, umývať sa, obliekať sa, ako správne sedieť a ako správne dvíhať bremená.

Škola chrbtice sa zameriava na prevenciu:

  • primárnu (detský a školský vek)
  • sekundárnu(screening, vyhľadávanie pacienta s poruchou funkcie osového orgánu ešte nebolestivej poruchy)
  • terciárnu (rehabilitačné postupy pri opakovaných ťažkostiach)

V súčasnosti sa v škole chrbtice venujme najmä liečebnému hľadisku, keď sa už ochorenie naplno prejavilo. Hlavné zameranie školy chrbtice by malo smerovať z tejto terciárnej prevencie do oblasti sekundárnej a hlavne primárnej prevencie.

Ciele školy chrbtice:

  • odstránenie bolesti
  • uvoľnenie svalového napätia
  • cvičenia zamerané na uvoľnenie skrátených svalov
  • cvičenia zamerané na posilnenie oslabených svalov
  • cvičenia na vyrovnanie svalovej nerovnováhy
  • školenie zamerané na nácvik správneho postoja v pokoji, pri činnosti, a sťažených podmienkach.

Z hľadiska budúcnosti pacienta a hlavne zabráneniu opakovaniu ťažkostí s chrbticou je dôležitý posledný bod. U pacientov s bolesťami chrbtice zohráva dôležitú úlohu hlboký svalový systém.

Stabilizačný systém chrbtice tvoria:

  • bránica
  • panvové dno
  • brušná stena
  • paravertebrálne svalstvo
  • stavce
  • medzistavcové platničky
  • väzy okolo chrbtice


Pre správnu funkciu pohybového aparátu má zásadný význam spevnenie brušnej steny. Pôsobí ako stabilná opora, o ktorú sa chrbtica môže oprieť. Nezabúdajme však, že ideálnou pomocou vertebrogénnych ťažkostí je pravidelný pohyb, na ktorý žiaľ zabúdame. Medzi vhodné pohybové činnosti patria aj prechádzky, plávanie, či cviky zamerané na pohybový aparát. Netreba sa moriť hodiny, stačí aj desať minút, ale denne.

Odkazy[upravit | editovat zdroj]

Zdroj[upravit | editovat zdroj]

  • GÚTH, Anton a Lucia MERCEKOVÁ. Výchovná rehabilitácia, alebo, Ako učiť Pilatesa v škole chrbtice :  odborná publikácia o problematike školy chrbtice určená pre odbornú a laickú verejnosť s cvikmi realizovanými Luciou Mercekovou. 1. vydání. Bratislava : LIEČREH GÚTH, 2005. ISBN 80-88932-19-X.