Průvodce:Modul IA – Struktura a funkce lidského těla (3. LF UK)

Z WikiSkript

Úvod[upravit | editovat zdroj]

Ako už napovedá názov, v rámci modulu IA sa budete venovať zdravému ľudskému telu – ako vyzerá ako celok, ako vyzerá po rozobraní na drobnejšie časti, ako vyzerá pod mikroskopom, aké procesy v ňom prebiehajú a ako vlastne zo zygoty vzniklo. Skúška sa koná vo štvrtom semestri (teda na konci druhého ročníka).

Koncepcia[upravit | editovat zdroj]

Filozofiou modulového spôsobu výučby je integrácia znalostí z viacerých odborov, t.j. z Anatómie, Histológie, Embryológie, Fyziológie a Biochémie. To je práve odlišnosť oproti iným lekárskym fakultám, ktoré postupne vyučujú (a skúšajú) každý predmet. Preto existuje snaha napr. o to, aby sa prednášky na jednu konkrétnu tému konali v jeden deň. (Uvediem príklad: Budete povedzme preberať Dýchací systém. Absolvujete prednášku z Anatómie, na ňu bude nadväzovať Embryológia a Histológia. Fyziolóvia vám následne objasnia zmeny tlakov v pľúcach a Biochemici to zakončia acidobázickou rovnováhou a prenosom krvných plynov. Po tých niekoľkých hodinách sa pár informácií spojí, aj keby ste nechceli:-) Podľa môjho názoru je takáto integrácia najlepšia v druhom semestri a oplatí sa navštevovať prednášky.

Je pomerne náročné zvyknúť si na tento systém, pretože sa nemôžete „zahryznúť“ napr. na mesiac len do Fyziológie, ale ste nútení striedať odbory, tým pádom knihy, teda aj rôzne formy písaného jazyka, uvažovanie autorov a pod. Na druhej strane, máte pomerne dosť času (2 roky…) na spracovanie všetkého.

Anatómia[upravit | editovat zdroj]

spôsob výučby[upravit | editovat zdroj]

Prednášky

Prednáškou z Anatómie, ako inak, vaše štúdium začína. Kvalitou patria prednášky medzi to najlepšie z modulu IA. Prof. Stingl sa venuje nielen výkladu anatómie samotnej, ale pridáva množstvo informácií klinického rázu, osobných skúseností i rád do života. Osobne doporučujem.

Praktika a Semináre

Praktika prebiehajú v pavilóne CH (učebňa č.812 + pitevne) alebo v hlavnej budove v miestnosti č.503. Náplňou praktík v prvom semestri sú kosti, kĺby a svaly. Už na prvé praktika je nutné naučiť sa základné anatomické výrazy (jamka, hlava, výbežok…) a označenie rovín tela (Dokument na stránkach ústavu). V priebehu prvého mesiaca vás čakajú tri ústne preskúšania – z kostí hornej končatiny, z kostí dolnej končatiny a z kĺbov oboch končatín. Niekedy v období Vianoc sa preberá lebka (taktiež skúšanie, náročné), v poslednom týždni absolvujete test z Pohybového aparátu. Druhý semester je venovaný Dýchaciemu, Močovopohlavnému a Tráviacemu ústrojenstvu. Praktika prebiehajú v pavilóne CH, vyučuje sa na mokrých preparátoch. Pocítite miernu úľavu oproti nabitej zime, testy po každom prebratom systéme (obsahujú aj otázky z embryológie a histológie) vás neminú. V treťom semestri sa preberá srdce (znova ústne skúšanie) a postupne cievny, lymfatický a periférny nervový systém (nasledovaný testami, zvlášť ten z nervov bol vcelku ťažký). Výuka ciev a nervov prebieha prostredníctvom seminárov. Posledný semester je venovaný centrálu (mozog a miecha) a zmyslom. Neminie vás (posledné anatomické…) skúšanie z mozgu a test (tiež posledný anatomický, ale mimoriadne náročný) z dráh a zmyslov (integrovaný s histológiou a embryológiou).

Pitevné cvičenia

Je rozdiel medzi praktikami prebiahajúcimi na pitevni a pitevnými cvičeniami. V prvom semestri, po prebratí kostí a kĺbov končatín, absolvujete zimné pitevné cvičenia, kde sa preberá anatómia končatín (svaly, nervy, cievy, topografia). Celý kolotoč je zakončený popitevnym pohovorom. Výuka prebieha intenzívne šesť dní, poobede od 14:00 do 18:00. Musím povedať, že je to pre čerstvých študentov obdobie náročné, možnože nie na kvantitu nových poznatkov (aj keď aj tých je dosť…), rozhodne však na výdrž a psychiku. Do výuky sa zapájajú starší študenti. V štvrtom semestri absolvujú druháci dvojtýždňové letné pitevné cvičenia, obsahom je topografia ľudského tela (mimo končatín) a vedomosti z anatómie orgánových systémov (z druhého semestra). Do prípravy na tieto cvičenia sa oplatí investovať silu a čas, budete mať toho menej pred modulom.

Zápočet

Za daný semester sa udeľuje za splnenie všetkých skúšaní (prípadne popitevného pohovoru) a testov.

literatúra[upravit | editovat zdroj]

  • Anatomie 1./ R. Čihák. – 1. a 2. vyd. – Praha: Avicenum, 1987, 2001.
  • Anatomie 2./ R. Čihák. – 1. a 2. vyd. – Praha: Avicenum, 1988, 2002.
  • Anatomie 3./ R. Čihák. – 1. a 2. vyd. – Praha: Avicenum, 1997.
  • Anatomie s topografií a klinickými aplikacemi 1,2,3/ PETROVICKÝ P. a spol. – Martin: Osveta, 2002
  • Anatomické atlasy, slovníky (Netter, Sobotta, Feneis, Platzer)
  • ďalšie české a zahraničné učebnice, skripta…

Stránky Anatomického ústavu

Histológia a Embryológia[upravit | editovat zdroj]

spôsob výučby[upravit | editovat zdroj]

Histológia

Výučba Histológie pre modul IA začína v druhom semestri (resp. plynule nadväzuje na všeobecnú Histológiu prebratú v zime vrámci modulu IB). Výuka prebieha prostredníctvom prednášok a praktík. Mimo zmyslov, kože, žliaz a obehového systému sa preberie všetko do konca druhého semestra. Každopádne, zápočet sa udeľuje po preskúšaní (t.j. preparátový test a slovné skúšanie, náročnosť, do istej miery aj forma, závisí od asistenta), a to vždy zo všetkého, čo už bolo prebraté. Tak napr. aj keď v treťom semestri je v syllaboch obehový systém, imunita, žľazy a koža, skúša sa napr. aj dýchací systém, GIT…

Embryológia

Základy embryológie (prvé štyri týždne vývoja), sa učia v prvom semestri vrámci modulu IB. Vrámci modulu IA sa preberá v náväznosti sa Anatómiu. Otázky z Embryológie sú súčasťou anatomických testov, zápočtové skúšanie je spoločné s Histológiou. K skúške je nutné vedieť vývojové vady (ku každému orgánu aspoň jednu).

literatúra[upravit | editovat zdroj]

  • L. C. Junqueira, J. Carneiro, R. O. Kelley. Základy histologie. – 1. vyd. v ČR – Jinočany: H & H, 1997.
  • K.L. Moore, T.V.N. Persaud. Zrození člověka. – 1.vyd. v ČR – Praha: ISV Books, 2002

Stránky Histologického ústavu

Fyziológia[upravit | editovat zdroj]

spôsob výučby[upravit | editovat zdroj]

Prednášky

Prednášky prebiehajú v náväznosti na prebrané témy z Anatómie a Histológie. V prvom semestri vhupnete rovno k vápniku a regulácii jeho hladiny, trošku fyziológii chýba úvod. Preto je dobre (vo voľnom čase…) povenovať sa základom (princípy regulácií, membránové potenciály, membránové receptory…). Ináč budete mať v hlave poriadny chaos. V treťom semestri vás čakajú hormóny a obehový systém (obsiahle kapitoly, no zato umožňujú množstvo vecí odvodiť z predchádzajúcich poznatkov), v druháku v lete neobľúbený CNS a zmysly.

Praktika a semináre

Praktika prebiehajú na Fyziologickom ústave (Ke Karlovu 4, 120 00 Praha 2). Kontroluje sa účasť (min. 80%), na začiatku sa píše krátky test z obsahu praktika (cieľom je, aby chodili študenti pripravení…). My sme testy absolvovali „pokusne“ a po prečítaní návodu a teórie k téme praktika to bolo celkom jednoduché. Skripta k praktikám sú na požičanie v knižnici (alebo k zakúpeniu na ústave fyziológie:). Seminárov je málo, preberajú sa na nich len veci ťažšie na pochopenie (prípadne si študenti chystajú prezentácie na vybrané téma – závisí od asistenta), ten objemnejší zvyšok si musíte dobrať doma. Opäť vás po každej téme čaká test (dva až tri testy za jeden semester).

Zápočet

Prebieha ústne, ťaháte si dve otázky, obtiažnosť opäť určuje asistent. Na konci štvrtého semestra je súčasťou zápočtu aj praktická skúška. Nie je nejako extra náročná, za predpokladu, že viete teóriu (aj keby ste tam čarovali s prístrojmi a mlčali, ak sa pýtajú, letíte bez milosti).

literatúra[upravit | editovat zdroj]

  • Přehled lékařské fysiologie. W.F. Ganong. – Jinočany: H & H, 1995, 2006
  • Lékařská fyziologie. S. Trojan. a kol. – Praha, Grada Publ. 1999, … (viacero vydaní:)
  • Fyziologie pro bakalářská studia v medicíně, přírodovědných a tělovýchovných oborech. R.Rokyta a kol. – 1. vyd. – Praha: ISV, 2000 (vhodná na opakovanie bezprostredne pred skúškou)
  • Atlas fyziologie člověka. S. Silbernagl, A. Despopoulos – Praha, Grada, 2004 (vysoká hustota informácií, detailný)
  • Fyziologie a klinická fyziologie. Franěk Miloslav, Vaculín Šimon - Praha, R.B.C., 2009 (návody k praktickým cvičením a praktické části zkoušky z fyziologie, stručná teorie v jednotlivých kapitolách shrnuta formou výtahu nejdůležitějšího)

Stránky Fyziologického ústavu

Biochémia[upravit | editovat zdroj]

spôsob výučby[upravit | editovat zdroj]

Prednášky

Prednášky nadväzujú na témy z prvého semestra (teda z modulu IB). Ak sa vám podarilo zorientovať sa v metabolizme, bude sa vám ľahšie prebíjať ďalej. Orgánová Biochémia veľmi úzko súvisí s Fyziológiou, niektoré veci budete počuť viackrát.

Praktika, semináre

Praktika absolvujete v druhom semestri (t.j. v lete v prváku), témy sa týkajú prevažne krvi (pufry, glykémia, farbivá…). Seminárov je podstatne menej ako v module IB. Priebežné testy sa píšu v lete v prváku (resp. priebežne sa skúša, záleží na asistentovi), v treťom a štvrtom semestri vás čakajú zápočtové skúšania.

literatúra[upravit | editovat zdroj]

  • R. K. Murray… [et al.].: Harperova biochemie. – 2. čes. vyd., v H&H 1. – Jinočany: H & H, 1998.
  • F. Duška, J. Trnka.: Biochemie v souvislostech I.díl Praha: Karolinum, 2006
  • M. Ledvina, A. Stoklasová, J. Cerman.: Biochemie pro studující medicíny I. a II. díl. Praha: Karolinum, 2004.

Stránky Ústavu Biochemie

Skúška[upravit | editovat zdroj]

Skúška z modulu IA je komplexná vec, psychicky pomerne náročná. Príprava prebieha prakticky od letných pitiev. Čaká vás 65 otázok, ťaháte si dve (jednu z prvej polovice a druhú z druhej). Každá otázka má podotázky z jednotlivých predmetov. Skúša vás štvorčlenná komisia, priemerne tak trištvrte hodiny. Pri konečnom opakovaní (cca posledné tri týždne) sa neodporúča zaoberať detailami. Na to bol čas počas prvých dvoch rokov. Pri skúške je nutné ukázať, že veciam rozumiete a dokážete si čo to odvodiť a prepojiť. Výhoda je, že vás väčšinou nechajú rozprávať, takže sa môžete venovať tomu, v čom ste si istí. Prípadné opakovanie je znova možné po dvoch týždňoch.

Otázky k skúške z modulu IA