Atomové jádro

Z WikiSkript

Atómové jadro sa skladá z nukleónov (určených hmotnostným číslom A): protónov (atómové číslo Z) a neutrónov (neutrónové číslo N). Platí A = Z + N. Číslo Z tiež udáva počet elektrónov (atóm je elektricky neutrálny).

Štruktúra jadra[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

Je zložené z dvoch mikročastíc – protónu a neutrónu, ktoré označujeme spoločným názvom nukleóny. Polomer jadra je približne 5·10−15 m.

Protón[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

Kvarkový model protonu

Protón je častica, ktorá je nositeľom kladného elementárneho náboja, má označenie p (prípadne p+, 11p, H+). Počet protónov v jadre atómu je charakteristický pre každý prvok. Počet protónov zodpovedá počtu elektrónov – elektroneutralita atómu.

Protónové číslo Udáva počet protónov v jadre atómu a počet elektrónov v obale elektroneutrálneho atómu. Zhoduje sa s poradovým číslom prvku v periodickej sústave prvkov.

H+ ako protón[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

Niekedy je vodíkový katión, ktorý vznikol disociáciou kyselín, označovaný tiež ako protón. Pri strate svojho jediného elektrónu zostáva iba jadro tvorené jedným protónom (u najľahšieho izotopu 11H).

Neutrón[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

Neutrón je elektricky neutrálna častica rozmerovo približne zhodná s protónom. Počet neutrónov v jadre udáva protónové číslo – N' a počet nukleónov v jadre (tzn. protónov + neutrónov) udáva nukleónové číslo – A.

Vlastnosti častíc
Názov Symbol Pokojová
hmotnosť [g]
Náboj [C] Relatívny

elementárny náboj

protón p 1,6726·10−24 1,602·10−19 +1
neutrón n 1,6750·10−24 0 0
elektrón e 9,110·10−28 −1,602·10−19 −1

Charakteristika jadra[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

Doba polpremeny nuklidov podľa protónovo-neutrónového zloženia

Atómová hmotnosť sa vyjadruje v hmotnostných jednotkách: 1 hj = 1,66·10−27 kg. Každý atóm je charakterizovaný protónovým a nukleónovým číslom, na základe toho rozlišujeme:

  • Izotopy – Zložené z atómov, ktoré majú rovnaké protónové, ale rôzne nukleónové číslo. Líšia sa teda počtom neutrónov. Majú rovnaké chemické vlastnosti, ale odlišujú sa fyzikálnymi vlastnosťami. V prírode sa väčšina prvkov vyskytuje v izotopovej zmesi.
  • Izobary – Nuklidy rozličných prvkov, ktoré majú rovnaké nukleónové číslo, ale rozdielne protónové číslo.
  • Izotony – Nuklidy rozličných prvkov, ktoré majú rozdielne protónové aj nukleónové číslo, ale majú rovnaký počet neutrónov v jadre.
  • Izoméry – Atómy s dočasne zvýšenou celkovou energiou, tzn. nestabilné.

Celkový náboj jadra je Z · 1,6·10−19 C. Polomer jadra vypočítame podľa vzorca:  R_A = 1,23 \cdot 10^{-15} \cdot A^{1/3} \left(m \right) .

Sily v jadre sú prejavom silnej jadrovej interakcie. Pôsobia iba v jadre na vzdialenosť cca 10−15 m. Sú to najsilnejšie sily aké v prírode poznáme.


Odkazy[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

Související články[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

Použitá literatura[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

  • SILNÝ, Peter a Beata BRESTENSKÁ. Prehľad chémie 1. 1. vydání. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 2000. sv. 1. s. 246. ISBN 80-08-00376-6.