Teorie vzniku hypertonické a hypotonické moči

Z WikiSkript

Vznik hypertonickej a hypotonickej moči, teda jej zrieďovanie a zahusťovanie je mimoriadnou vlastnosťou obličiek. Týmto prispieva k udržiavaniu jej osmolality, ktorá sa pohybuje v rozmedzí 50–1200 mosm/l[1] . Reguláciou tvorby moči sa z tela vylučujú nadbytočné soluty a nadbytočná voda.

Podmienky vzniku[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

Pre normálnu funkciu tvorby moči sú potrebné:

  • protiprúdový multiplikačný systém;
  • produkcia ADH;
  • kolobeh močoviny v dreni obličiek (udržiava kyslé prostredie).

Musíme mať na pamäti, že s vodou pasívne prechádzajú cez bunkovú membránu aj soluty. V proximálnom tubule teda následuje voda pasívne soluty – táto tekutina, ktorá je vstrebávaná je izotonická.

Procesy v Henleho kľučke[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

V Henleho kľučke prebiehajú dva veľmi dôležité a kľúčové procesy:

  • zriedením tubulárnej tekutiny (na základe vstrebávania solutov v hrubom segmente, neprechádza tu žiadna voda a takisto za podmienky, že nedochádza k vylučovaniu ADH) vzniká hypotonická moč;
  • zahusťovanie tubulárnej tekutiny, čo je spôsobené uvoľňovaním ADH za vzniku osmotického gradientu, na základe ktorého vznika hypertonická moč.
Kidney Nephron.png

Hypotonická moč[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

Zostupné ramienko Henleho kľučky je pre vodu prechodné. Tubulárna tekutina však obsahuje viac sodných katiónov, chloridových aniónov a menej močoviny. Teda môžeme povedať, že osmolarita v tubulárnej tekutine závisí od koncentrácie NaCl. V interstíciu je to hlavne močovina.

Tenký segment vzostupného ramienka má funkciu odlišnú. Je nepriestupný pre vodu, ale zase prechodný pre NaCl a močovinu. Tie difundujú pasívne v smere svojich koncentračných gradientov. Kvôli týmto podmienkam sa objem nemení, čo sa však zmení je jej zloženie.

Hrubý úsek vzostupného ramienka Henleho kľučky je taktiež pre vodu nepriepustný. Veľký význam tu má vstrebávanie solutov. Vďaka tejto významnej vlastnosti sa moč riedi a stáva sa hypotonickou (cca 150 mosm/l)[1].

V distálnom tubule a zbernom kanáliku sa v neprítomnosti ADH (ktorého produkcia je miestami až zastavená) ďalej vstrebávajú soluty a moč sa viac riedi. Približuje sa hodnotám 50 mosm/l[1].


Netreba zabúdať na to, že na konci zberného kanáliku, sa však moč riedi malým množstvom močoviny a zvyšuje tak koncentráciu na konečných 600 mosm/l[1].

Hypertonická moč[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

Pri tvorbe hypertonickej moči zohráva dôležitú úlohu práve hrubý segment vzostupného ramienka, ktorý je pre vodu nepriepustný. Vstrebávajú sa tu soluty, čo vedie k tvorbe zahustenej moči. Absolútnym základom tvorby hypertonickej moči je však protiprúdový multiplikačný systém, ktorého základnou podstatou je koncentrovanie NaCl a močoviny v dreni obliečiek. Za prítomnosti antidiuretického hormónu (ADH) sa hlavne zo zberného kanáliku spätne vstrebáva voda a tekutina sa stáva logicky hypertonickou, čiže koncentrovanou.

ADH vo svojej funkcii však umožňuje aj prestup močoviny do intersticia (cirkulácia močoviny v dreni). Zvyšuje tak osmolaritu až na spomínaných 1200 mosm/l[1].

Odkazy[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

Související články[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

Zdroj[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

Použitá literatúra[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

  • KITTNAR, Otomar a kol. Grada Publishing 2011. str.426 - 428. ISBN KITTNAR, Otomar, et al. Lékařská fyziologie. 1. vydání. Praha : Grada, 2011. 790 s. ISBN 978-80-247-3068-4.

Reference[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

  1. a b c d e KITTNAR, Otomar a ET AL.. Lékařská fyziologie. 1. vydání. Praha : Grada, 2011. 790 s. s. 426-430. ISBN 978-80-247-3068-4.