Základní soubor (populace); výběr, princip statistické indukce

Z WikiSkript

Štatistika[upravit | editovat zdroj]

Štatistika sa zaoberá zberom a analýzou hromadných pozorovaní a výsledkov opakovaných pokusov. Delí sa na:

  • deskriptívnu (popisnú): usporiadanie súborov, ich popis a účelná sumarizácia.
  • induktívnu: umožňuje z empirických poznatkov vytvárať vedecky odůvodniteľné všeobecné závery. Je vybudovaná na poznatkoch teórie pravdepodobnosti.

Taktiež ľudské myslenie můžeme rozdeliť na deduktívne a induktívne. Deduktívnym myslením vytvárame zo všeobecne platných zákonitostí závery pre jednotlivé prípady. Pri induktívnom myslením vychádzame z pozorovaní jednotlivých prípadov a to potom zobecňujeme do záveru. Závery induktívneho myslenia sú ovplyvnené subjektívnymi postojmi a majú obmedzenú platnosť.

Štatistická indukcia[upravit | editovat zdroj]

Štatistická indukcia – proces, ktorým pomocou štatistických metód dokážeme vytvárať všeobecné závery, ktorých stupeň spoľahlivosti sa dá objektívne vyčísliť. Ich hlavnou úlohou je vypracovať postupy na objektivizáciu usudzovania. Centrálnu úlohu tu hrajú základný súbor a výber.


Základný súbor alebo populácia – je zadaný presným vymedzením jeho prvkov, ktoré sú buď určené vymenovaním alebo stanovením jedoznačného pravidla pre výber. Podľa rozsahu ho možeme deliť na konečný (napr. demografické súbory), alebo nekonečný (ideálny, reálne neexistuje).

Vlastnosti sledované na prvkoch voláme znaky, tie delíme na:

  • kvalitatívne: nomilálne (dajú sa len vymenovať) alebo ordinálne (ich hodnoty sa dajú usporiadať podľa veľkosti)
  • kvantitatívne: spojité alebo diskrétne, meriame ich na intervalovej stupnici, a to buď s menlivým začiatkom alebo s pevným začiatkom.


Výber – časť prvkov základného súboru, na ktorý vytvárame záver. Aby sa z neho dalo usudzovať na celý základný súbor, musí byť reprezentatívny – odrážať svojím zložením vlastnosti základného súboru. Ostatné výbery sú selektívne. Výber prvkov na základe našeho subjektívneho názoru – úsudkový výber. Na štatistickú indukciu možeme použiť len výbery urobené niektorou metódou náhodného (pravdepodobnostného) výberu, a tie sú:

  1. prostý náhodný výber – technikou losovania, použitím tabuliek náhodných čísel
  2. mechanický (systematiský) výber – je založený na určitom vopred danom usporiadaní prvkov základného súboru. Prvky vyberáme na základe nejakého výberového kroku k (napr. každé tretie).
  3. oblastný (strtifikovaný) výber – ak sa dá základný súbor rozdeliť do oblatí, ktoré sú vo vnútri homogénne, ale medzi sebou heterogénne.
  4. skupinový výber – keď je základný súbor veľmi početný – vyberáme skupiny prvkov, ktoré tvoria prirodzené či umelé zoskupenia (napr. rodina). Skupiny by mali byť rovnako veľké a prvky vo vnútri skupiny roznorodé.
  5. viacstupňový výber – je založený na existencii určitého hierarchického usporiadania prvkov základného súboru (napr. mesta – domy – domacnosti)


Odkazy[upravit | editovat zdroj]

Související články[upravit | editovat zdroj]

Externí odkazy[upravit | editovat zdroj]

Použitá literatura[upravit | editovat zdroj]

  • Kolektiv aut.: Epidemiologie – výukové texty pro student 1. LF UK. Karolinum, Praha 2002, str. 70 -73

Doporučená literatura[upravit | editovat zdroj]