Dysplázia

Z WikiSkript

Bunky, ktoré sú súčasťou epitelu za normálnych okolností vykazujú pravidelnosť tvaru, veľkosti a jadra. Okrem toho sú pravidelne usporiadané do vrstiev. Ak hovoríme o dysplázii, myslíme tým, že tento jednotvárny vzhľad bol narušený zmenami v tvare a veľkosti buniek, zväčšením a hyperchromáziou jadra alebo nepravidelnosťami v usporiadaní buniek vrámci epitelu. Dysplázia sa najčastejšie objavuje v hyperplastickom dlaždicovitom epiteli, ktorý môžeme vidieť pri epidermálnej aktinickej keratóze (spôsobená slnečním žiarením), a v oblastiach častých metaplázií ako bronchus a cervix. Avšak nie je to len záležitosť dlaždicovitého epitelu. Ulceratívna kolitída, nešpecifický zápal hrubého čreva, je často sprevádzaná dysplastickými zmenami buniek mukózy.

Etiologie[upravit | editovat zdroj]

Dysplázia sliznice pažeráku

Podobne ako metaplázia, dysplázia je výsledkom pretrvávajúcich škodlivých vplyvov a obvykle po ukončení pôsobenia ustúpi, napríklad po skončení fajčenia alebo po vyliečení chronickej cervititídy (zápal krčku maternice).

Mikroskopický obraz[upravit | editovat zdroj]

Dysplázia má veľa spoločných cytologických znakov s rakovinou a hranica medzi týmito dvoma stavmi môže byť veľmi úzka. Napríklad odlíšenie závažnej dysplázie od včasnej fázy rakoviny krčka maternice je bežným diagnostickým problémom patológov. Uvádza sa, že dysplázia je preneoplastickou léziou v tom zmysle, že je nevyhnutným stupňom vo vývoji rakoviny. Závažná dysplázia je preto považovaná za indikáciu pre začatie preventívnej liečby, odstránenie škodlivého agens alebo chirurgické odstránenie postihnutého tkaniva.

Dysplastická bunka je menej diferencovaná ako bunky hyperplastické či metaplasické a je viac odolná voči poškodeniu. Aj keď nemôže rásť samostatne, jej replikácia nie je tak dobre regulovaná ako replikácia hyperplastických a metaplastických buniek. V záujme svojho vlastného prežitia si dysplastická bunka našla spôsob ako si poradiť s potenciálne nebezpečným prostredím. Takáto adaptácia bunky môže byť považovaná aj za výhodnú. Nezvyšuje len šancu na prežitie danej bunky ale chráni tiež integritu tkaniva. V bronchoch sa tak, napríklad, nevytvoria diery, pretože epiteliálne bunky boli zničené cigaretovým dymom.

Nanešťastie, tento systém nie je tak dobre vyvážený, aby sa adaptácia zastavila pri dysplázii a bunka teda môže pretransformovať až do bunky nádorovej.


Odkazy[upravit | editovat zdroj]

Související články[upravit | editovat zdroj]

Zdroj[upravit | editovat zdroj]

  • RUBIN, Edited by Emanuel a John L. Farber; with 40 contributors; illustrations by Dimitri KARETNIKOV. Pathology. 2.. vydání. Philadelphia : Lippincott, 1988. ISBN 0397506988.