Syntéza steroidných hormónov

Z WikiSkript

Východiskom pre syntézu steroidných hormónov je cholesterol. Jeho cyklopentánoperhydrogenfenantrénové jadro zostáva zachované, zmeny prebiehajú na postrannom reťazci:

Syntéza progesterónu[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

Progesteron zaujíma centrálne postavenie v biosyntéze steroidných hormónov.

Oxidačné odbúranie postranného reťazca – vznik pregnenolonu

vznik pregnelononu

Dehydrogenácia – vznik progesterónu (21 uhlíkov)

vznik progesterónu

Syntéza steroidných hormónov

Funkcie[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

Progesterón je tvorený v corpus luteum a placente. Zabezpečuje prechod stratum functionale maternice do sekrečnej fázy (príprava na nidáciu oplodneného vajíčka), má antiestrogénne účinky (znižuje citlivosť maternice na oxytocín a tak bráni predčasnému pôrodu). Spôsobuje zahustenie cervikálneho hlienu (ochrana pred spontánnym potratom), stimuluje rast lobulov a alveolov v prsnej žľaze. Pravdepodobne zodpovedá za nárast bazálnej teploty počas ovulácie. Vo veľkých dávkach má natriuretický efekt.

Syntéza glukokortikoidov[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

Kortizol

Prebieha v kôre nadobličiek v zona fasciculata. Postupné oxidácie špecifickými hydroxylázami v polohe 17, 21, 11. Medziprodukt 17α-hydroxyprogesterón je východiskom pre syntézu pohlavných hormónov.

Kortisol = hydrokortizon – je najúčinnejší a zasahuje do metabolizmu sacharidov a proteínov .

Kortison – vzniká dehydrogenáciou kortizolu – v polohe 11 vznikne oxoskupina. Má o niečo menšie účinky.

Funkcie[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

Glukokortikoidy majú na starosť mobilizáciu energetických zásob, a tak zabezpečiť prežitie stresových situacií a hladovanie.

  • Pôsobenie na sacharidy: zvýšenie hladiny glykémie – zníži sa utilizácia glukózy, zvýši sa glukoneogenéza z aminokyselín.
  • Pôsobenie na proteíny: aktivácia katabolizmu – dochádza k negatívnej dusíkovej bilancii.
  • Pôsobenie na lipidy: lipolýza tukových zásob na končatinách a ukladanie depozít na bruchu a tvári – centripetálna obezita.
  • Iné efekty: zniženie imunitnej a zápalovej reakcie, zábrana alergických pochodov, účasť na udržiavaní tlaku krvi.


Searchtool right.svg Podrobnější informace naleznete na stránce Glukokortikoidy.

Syntéza mineralkortikoidov[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

Aldosteron
Aldosteron, hemiacetálová forma

Prebieha v kôre nadobličiek v zona glomerulosa.

Deoxykortikosteron (DOC) – Dochádza k hydroxylácii na 21. uhlíku. Zabezpečuje hospodárenie s iónmi, má však nižšiu metabolickú aktivitu.

Kortikosteron – hydroxyluje sa DOC v polohe 11β.

Aldosteron – Metylová skupina v polohe 18 sa oxiduje na aldehydovú skupinu a medzi ňou a hydroxylovou skupinou sa vytvorí poloacetálová väzba. Napriek nízkej sekrécii je najúčinnejším mineralkortikoidom . Zabezpečuje retenciu Na+ a vylučovanie H+ a K+.

Funkcie[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

Mineralkortikoidy zabezpečujú hospodárenie s vodou a iónmi. Cieľovým tkanivom sú distálne časti nefrónu. Zvyšujú resorpciu Na+ a Cl a následne na to osmotický transport vody, čím dôjde k zvýšeniu objemu plazmy. Na druhej strane sú zodpovedné za zvýšenú exkréciu K+ a taktiež čiastočne za vylučovanie Mg2+. Draslík sa vylučuje spolu s H+ a pri zvýšenej sekrécii sa tak organimus môže dostať do stavu alkalózy. Vlastným podnetom pre syntézu mineralkortikoidov je angiotensin II, znížený objem plazmy (hypovolémia) a pomer Na+/K+.

Syntéza mužských pohlavných hormónov[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

Androstendion
Testosteron‎

Vznikajú zo 17α – hydroxyprogesterónu. Na uhlíku 17 sa odstráni postranný reťazec. Vzniká v testes a v malej miere v zona reticularis drene nadobličiek (hydrogenáciou androstendionu).

Syntéza ženských pohlavných hormónov[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

Estradiol

Prebieha vo folikuloch ovárií. Syntéza začína od testosterónu, kde sa v polohe 10 odstráni metylová skupina (uhlík 19) a vznikne osemnásťuhlíkatá zlúčenina estrón.

Estrón – V polohe 17 obsahuje oxoskupinu. Jeho účinky sa prejavujú najmä počas menopauzy.

Estriol – V polohe α16 má hydroxyskupinu, menej účinný.

Estradiol – 3,17 β-estradiol.


Odkazy[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

Použitá literatura[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

  • MUSIL, Jan, Olga NOVÁKOVÁ a Klement KUNZ. Biochemie v obrazech a schématech. 1. vydání. Praha : Avicenum, 1976. 368 s. sv. 1. 
  • LEDVINA, Miroslav, Alena STOKLASOVÁ a Jaroslav CERMAN. Biochemie pro studující medicíny, I. díl. 1. vydání. Praha : Karolinum, 2004. 274 s. sv. 1. ISBN 80-246-0849-9.

Súvisiace články[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]