Nefron

Z WikiSkript
Stavba nefronu

Nefrón je základná stavebná a funkčná jednotka obličiek. Jeho základom je Malpighiho teliesko (corpusculum renale) a kĺbko kapilárnych vlásočníc (glomerulus). Každá oblička obsahuje asi 1–1,5 miliónov nefrónov. Poznáme 2 typy nefrónov:

  • kortikálne nefróny – uložené v kôre obličky, majú krátku Henleho kľučku, ktorá nezasahuje ďaleko do drene,
  • juxtamedulárne nefróny – glomerulus je na hranici medzi kôrou a dreňou, dlhá Henleho kľučka zasahuje až k papilám. Vas efferens tvorí sieť okolo Henleho kľučky – tzv. vasa recta.
Fyziologie nefronu
Glomerulus v histologickom obraze

Corpusculum renale (renis)[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

  • Malpighiho teliesko – guľatý útvar veľkosti asi 200–300 µm.

Capsula glomeruli (Bowmanovo púzdro)[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

  • slepý koniec renálneho tubulu, do kt. je vložený glomerulus,
    • vonkajší list – jedna vrstva epitelových buniek s tenkou laminou basalis. Bunky plynule prechádzajú do buniek steny obličkového kanáliku,
    • vnútorný list – prilieha na kapiláry glomerulu, zložený zo špeicliálnych buniek – podocytov,
      • podocyty – rozvetvené do početných výbežkov – pedikuly – ktorými podocyty obkolesujú steny kapilár. Pedikuly susedných podocytov do seba zapadajú pričom vytvárajú medzi sebou mikroštrbiny. V štrbinách sa nachádza ultratenká membrána – hlavná zložka selektívneho filtračného systému.

Glomerulus[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

  • obsahuje asi 30 kľučiek kapilár, ktoré sa zbierajú do arteriola efferens,
  • medzi endothelovými bunkami kapilár sú jemné póry, povrch kapilár tvorí bazálna membrána (vznikla splynutím endothelu kapilár a podocytov) – má teda trojvrstvové usporiadanie: lamina densa je medzi dvomi laminae rarae – funguje ako špecifický selektívny filter – dej sa označuje ako ultrafiltrácia,
  • z pórov kapilár sa filtruje z krvi primárna moč (za 24 hodín 170 – 200 litrov) – je to v podstate krvná plazma zbavená proteínov,
  • celková plocha schopná ultrafiltrácie predstavuje u človeka cca 1,5 m2,
  • mesangiové bunky.
  • glomerulárnu filtráciu môžu ovplyvniť:
    • počet glomerulov (v každej obličke je cca 1 milión),
    • permeabilita glomerulárnych kapilár – kapilárny filter je tvorený: endothelom kapilár, bazálnou membránou (proteoglykány, kolagén IV) a výbežkami podocytov. Filtrom prechádza: voda, minerály, kreatinín, inulín, aminokyseliny a malé proteíny,
    • efektívny filtračný tlak (FT(ef)): FT(ef)= TK − (Tonk + Tbp) = 1,3 kPa (10mmHg), pričom Tonk je onkotický tlak (nie je rovnaký v celej dĺžke kapiláry – postupne rastie, až sa filtrácia zastaví). Tbp je hydrostatický tlak Bowmanovho puzdra, ktorý je predstavuje tlak interstícia. (pozn.: onkotický tlak plazmatických bielkovín sa neuplatňuje pri filtrácii z dôvodu malého počtu bielkovín, ktoré sú aj tak rýchlo odvádzané),
  • kritický uzatvárací tlak: – nastane, ak klesne tlak vo vas afferens pod 5 kPa a filtrácia je tým zastavená.
  • ako možno ovplyvniť glomerulárnu filtráciu? (ZHRNUTIE) :
    • hlavne cez krvný tlak,
    • fyzická záťaž: ľahká filtráciu zvyšuje a námaha znižuje (krv prúdi viac do svalov),
    • čiastočné ovplyvnenie cez onkotický tlak bielkovín (vysokobielkovinné diéty, cirhóza,…).
  • úprava primárneho moču:
    • redukcia objemu – resorpcia 99 % vody,
    • resorpcia potrebných látok,
    • koncentrácia odpadových látok,
      • najdôležitejším prenášačom v tubuloch je Na+-K+-ATPáza lokalizovaná na intersticiálnej strane epitelu.

Proximálny tubulus[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

  • asi 15 mm dlhý,
  • má dve časti: pars contorta a pars recta. Obe sú tvorené jednovrstvovým kubickým epithelom, ktoré majú na svojom luminálnom povrchu kartáčový lem vysokých mikroklkov, na apikálnej strane tight junctions. Na bazálnej strane buniek môžeme nájsť ryhovanie – invaginácie bazálnej membrány,
  • obsahuje veľké množstvo mitochondrií, pretože je potrebné veľké množstvo energie (ATP) na transportné mechanizmy,
  • vstrebáva sa Na+ a Cl. Sekundárne aktívne sa vstrebávajú aminokyseliny a glukóza (za fyziologických podmienok 100%, po prekročení tzv. renálneho prahu (cca 10mmol/l) sa glukóza objavuje v moči),
  • pasívne sa transportuje HCO3, Cl, PO43−, pinocytózou bielkoviny,
  • tzv. bezprahové látky: (napr. kreatinin, inulin) – stena proximálneho tubulu je pre ne nepriepustná,
  • prebieha amoniogenéza a exkrécia H+ – vplyv na acidobázickú rovnováhu,
  • výsledkom všetkých procesov je vstrebanie 2/3 vody a resorbovaných látok,
  • pH sa nemení a filtrát nie je ešte tak koncentrovaný.

Henleho kľučka[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

  • má proximálnejší tenký úsek a hrubý úsek (tvorený kubickými bunkami s množstvom mitochondrií a hlbokými invagináciami),
  • funguje ako tzv. protiprúdny multiplikačný systém – intenzívne odoberá vodu z tekutiny, ktorá prúdi kľučkou tak, že vstrebáva sodné ióny v tenkej descendentnej časti kľučky, ktoré za sebou ťahajú vodu. Tým vzniká medzi zostupným ramienkom a extracelulárnou tekutinou vysoký osmotický tlak, ktorý “donúti” vodu vystúpiť.

Distálny tubulus[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

  • je tvorený podobnými bunkami ako tubulus proximálny, avšak obsahujú menej mikroklkov a invaginácie bazálnej membrány nie sú tak hlboké.
  • moč prechádzajúci týmto úsekom je hypotonický (aktívny výstup iónov z distálneho tubulu a hrubého úseku Henleho kľučky), preto dochádza k reabsorbcii iónov (hl. Ca2+), vylučovaniu močoviny, fosfátov (pod vplyvom parathormonu) – zvyšuje exkréciu fosfátov, podporuje finálnu aktiváciu vitaminu D.

Tubulus colligens a ductus papillaris[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

  • zberacie kanáliky,
    • pod vplyvom aldosterónu – reguluje priepustnosť zberacích kanálikov pre vodu – otvára akvaporíny a mení ich tvar – transport vody z lumen,
    • ďalej pod vplyvom ANF – atriálneho natriuretického faktoru – produkovaný kardiomyocytmi. Veľmi účinne inhibuje resorpciu Na+ a Cl – konečným efektom bude väčší objem moču. Podnetom pre vylúčnie ANF je zvýšená náplň srdečných siení.
  • steny oboch sú tvorené jednovrstvovým kubickým epithelom, ktorý sa postupne zvyšuje na cylindrický, bunky majú menej organel, miestami mikroklky (distálne sa ich počet zmenšuje),
  • v tubulus colligens pokračuje výstup vody z hypotonickej tekutiny a to pod kontrolou ADH (antidiuretického hormónu) – konečné zahustenie moču,
  • miesto účinku ANP (atriálneho natriuretického peptidu) a aldosteronu.


Odkazy[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

Související články[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

Externí odkazy[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

Použitá literatura[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

  • ČIHÁK, Radomír. Anatomie 1. 2. vydání. Praha : Grada Publishing, a.s., 2008. 516 s. sv. 1. ISBN 80-7169-970-5.
  • GANONG, Wiliam F.. Přehled lékařské fyziologie. 20. vydání. Praha 5 : Galén, 2005. sv. 1. ISBN 80-7262-311-7.
  • TROJAN, Stanislav a Miloš LANGMEIER. Lékařská fyziologie. 4. vydání. Praha : Grada Publishing, a.s., 2003. 722 s. sv. 1. ISBN 80-247-0512-5.