Canavanovej choroba

Z WikiSkript

Canavanovej choroba je autozomálne recesívna neurologická porucha detského veku spojená s génom umiestneným na ľudskom chromozóme 17 (17p13). Patrí medzi leukodystrofie a primárne postihuje oligodendrocyty.

Patofyziológia[upravit | editovat zdroj]

Canavanovej choroba (PD) je spôsobená mutáciou génu ASPA pre enzým aspartoacyláza 2.

Znížená aktivita aspartoacylázy bráni normálnemu rozkladu N- acetylaspartátu. Gliálne bunky oligodendrocyty zabezpečujú správnu obrannú a výživnú funkciu myelínovej pošvy. Kumuláciou N-acetylaspartátu dochádza k ich zániku, čím je vrstva porušená. Poškodením myelínovej vrstvy dochádza k odhaleniu axónu, stáva sa zraniteľným a dysfunkčným. O zabránenie kumulácie N-acetylaspartátu pri Canavanovej chorobe sa opiera aj experimentálna terapia.

Klinický obraz[upravit | editovat zdroj]

Príznaky sa zvyčajne prejavia v prvých 3 až 6 mesiacoch života a rýchlo progredujú.

Z poškodenia axónov sa dostavia poruchy motoriky a intelektu (dieťa stráca nadobudnuté schopnosti alebo má oneskorený vývoj, objavujú sa ťažkosti s kŕmením z dysfágie), abnormálny svalový tonus (hypotonus, tzv. floppy child syndrome s postupným prechodom do spasticity) a makrocefália.

Menej často paralýza alebo decerebračná rigidita, reflux, zvracanie, atrofia optiku (slepota) alebo veľmi zriedkavo strata sluchu. Typicky je dieťa tiché a apatické.

Diagnostika[upravit | editovat zdroj]

Diagnostika býva spojená s neprospievaním dieťaťa alebo rozvojom príznakov(makrocefália, hypotonus, poruchy motoriky).

Býva založená na podrobnej anamnéze, neurologickom vyšetrení a špecializovaných testoch, založených na meraní hladiny N-acetylaspartátu. Jeho zvýšená hladina je detekovateľná v moči, likvore a krvi. Vyšetrenie leukocytov a kultivovaných fibroblastov z kože dokáže odhaliť znížené hladiny enzýmu aspartoacylázy.

Prenatálna diagnostika Canavanovej choroby sa vykonáva prostredníctvom amniocentézy meraním hladiny N-acetylaspartátu v plodovej vode v 16. - 18. týždni tehotenstva. Ak obaja rodičia nesú mutáciu génu ASPA, je k dispozícii prenatálna diagnostika pomocou odberu choriových klkov (CVS), pri ktorom sa vzorka placentárnych buniek odoberie v priebehu 10-12. týždňa tehotenstva na účely mutačnej analýzy. Ak sú obaja rodičia nositeľmi defektného génu, existuje 25% riziko, že ich dieťa bude Canavanovej chorobou postihnuté.

Výskyt a frekvencia[upravit | editovat zdroj]

Canavanovej choroba postihuje mužov a ženy v rovnakom počte. Ovplyvňuje všetky etnické skupiny, ale vyskytuje sa s vyššou frekvenciou u jedincov aškenázskeho židovského pôvodu. V tejto populácii sa odhaduje nosná frekvencia až na jedného zo 40 - 58 ľudí. Frekvencia prenosu v iných populáciách nie je známa, ale je pravdepodobne oveľa nižšia. V Slovenskej a Českej republike bolo popísaných niekoľko prípadov výskytu tohto ochorenia.

Prognóza a liečba[upravit | editovat zdroj]

Bežná forma ochorenia a pridružené komplikácie spôsobujú smrť väčšinou do 10. roku života.

Ako experimentálna génová terapia sa testuje terapia modifikovaným adeno-asociovaným vírusom, ktorý po aplikácií do mozgu nahrádza enzým aspartoacylázu. Deti doteraz liečené vykázali po terapii výrazné zlepšenie. Výskum bol pre nedostatok pacientov pozastavený, po diagnostikovaní ochorenia slovenskej dvojročnej pacientke bol však znovu obnovený. Liečba je finančne náročná.

Odkazy[upravit | editovat zdroj]

Externí odkazy[upravit | editovat zdroj]

Play.pngLeukodystrophy

Play.pngNeuroradiology

Související články[upravit | editovat zdroj]

Použitá literatura[upravit | editovat zdroj]

MATALON R,. Canavan Disease [online]. ©2015. [cit. 2020-08-31]. <http://www.ncbi.nlm.nih.gov/books/NBK1234/>.

ARYAN M.A. NAMBOODIRI,. Canavan disease and the role of N-acetylaspartate in myelin synthesis. Molecular and Cellular Endocrinology [online]. [cit. 2020-08-31]. <https://doi.org/10.1016/j.mce.2006.03.016>.