May-Thurner syndróm

Z WikiSkript

May-Thurner syndrom
May–Thurner syndrome
Kríženie vena iliaca communis sinistra a arteria iliaca communis dextra
Kríženie vena iliaca communis sinistra a arteria iliaca communis dextra
Rizikové faktory hyperkoagulopatie
Klasifikace a odkazy
MKN-10 I80.2

May-Thurner syndróm (Cockettov syndróm, syndróm kompresie iliakálnych vén, syndróm iliokaválnej kompresie) vzniká na podklade útlaku ľavostrannej iliakálnej vény prebiehajúcou pravostrannou iliakálnou artériou. K útlaku dochádza najčastejšie v oblasti L5.
Prvýkrát bola kompresia panvovej žily popísaná Virchowom, avšak až v roku 1957 May a Thurner určili anatomický podklad a variácie tohoto stavu.

Etiológia a incidencia[upravit | editovat zdroj]

Chronická traumatizácia žilnej steny, spôsobená pulzáciou priľahlej tepny, vedie k akumulácii elastínu a kolagénu v stene a k lokálnej intimálnej proliferácii, čo vyústi do tvorby väzivových synechií (tzv.ostruhy – z ang. spurs). Vzniká hemodynamicky významná prekážka odtoku žilnej krvi z končatiny a dochádza k postupnému uzáveru žilného lumen a rozvoju hlbokej žilnej trombózy. Okrem mechanického poškodzovania cievnej steny sa u väčšiny pacientov pri vyšetrení zistí hyperkoagulačný stav.

Aj keď je kompresia vena iliaca communis sinistra najčastejšou formou May-Thurnerovho syndrómu, boli popísané aj iné varianty :

Presná incidencia May-Thurnerovho syndrómu nie je známa, ale vyskytuje sa u 18–49 % pacientov s HŽT ľavej dolnej končatiny (USA).

Symptomatológia[upravit | editovat zdroj]

Príznaky May-Thurnerovho syndrómu spadajú pod prejavy HŽT a zahŕňajú :

– hyperpigmentácia kože
– kŕčové žily (varixy)
– chronická bolesť končatiny, pocit tlaku a tiaže
– flebitída
– bércové vredy

Typickým pacientom je mladá žena medzi 20.–40. rokom života po dlhodobej imobilizácii alebo tehotenstve.
Priebeh ochorenia však býva často asymptomatický. Kibbe a spol. použili CT vyšetrenie, aby určili výskyt útlaku ľavej spoločnej iliakálnej vény u asymptomatickej populácie. Zistili, že 2/3 všetkých pacientov zapojených do štúdie vykazovali najmenej 25% kompresiu. Autori na základe tohto výskumu usúdili, že útlak ľavej iliakálnej vény môže byť normálnym anatomickým nálezom.

Diagnostika[upravit | editovat zdroj]

Diagnóza syndrómu je založená najmä na klinických príznakoch a anamnestických údajoch získaných od pacienta.
Ďalšími pomocnými vyšetreniami, ktoré výrazne prispievajú k určeniu správnej diagnózy, sú zobrazovacie metódy. Dopplerovská ultrasonografia zachytí hlbokú žilnú trombózu v iliakálnych cievach, avšak nie je schopná zobraziť kompresiu žily. CT, NMR a MRV (magnetic resonance venography) prinášajú výborné výsledky a umožňujú zobraziť miesto stenózy, veľkosť trombu, stupeň obštrukcie a topografiu okolia. Ascendentnú flebografiu ako zlatý štandard diagnostiky indikujeme až v prípade, že uvažujeme o zahájení intervenčnej liečby.

Terapia[upravit | editovat zdroj]

Terapia symptomatického May-Thurnerovho syndrómu zaznamenala v posledných rokoch významný posun smerom od otvorenej chirurgickej liečby k endovaskulárnemu riešeniu.
Cieľom terapie je odstrániť vzniknutý trombus a predísť tak posttrombotickému syndrómu, a tiež upraviť útlak ľavostrannej panvovej žily, ktorý je podkladom ochorenia. V minulosti bolo k liečbe vyvinutých niekoľko postupov ako napríklad vytvorenie venózneho bypassu autológnou žilou, vytvorenie tkanivovej slučky na vyzdvihnutie krížiacej artérie, retropozícia iliakálnej tepny a excízia intraluminálneho trombu s následnou venoplastikou.
Základ súčasnej terapie predstavuje buď kombinácia chirurgického a endovaskulárneho prístupu alebo výhradne endovaskulárna liečba.
Prvým krokom v terapii je trombektómia. Využíva sa najmä lokálna trombolýza urokinázou či t-PA zavedením katétru do miesta obštrukcie, ktorá znižuje riziko väčšieho krvácania pripadajúceho do úvahy ako komplikácia systémovej trombolýzy. Alternatívou je mechanická trombolýza. V druhom kroku nasleduje angioplastika [1]so zavedením stentu do oblasti uzáveru, aby sa predišlo prípadnej reoklúzii.
Pacienti po trombektómii a implantácii žilného stentu sú rutinne po dobu 6 mesiacov na antikoagulačnej liečbe, aby sa minimalizoval výsykt restenózy v mieste stentu.


Odkazy[upravit | editovat zdroj]

Související články[upravit | editovat zdroj]

Zdroj[upravit | editovat zdroj]

Reference[upravit | editovat zdroj]

  1. MOUSA, Albeir Y a Ali F ABURAHMA. May-Thurner syndrome: update and review. Ann Vasc Surg [online]. 2013, vol. 27, no. 7, s. 984-95, dostupné také z <https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/23850314>. ISSN 0890-5096 (print), 1615-5947. 

Externí odkazy[upravit | editovat zdroj]