Ribosom

Z WikiSkript
Štruktúra veľkej(1) a malej(2) podjednotky ribozómu

Ribozómy sú nukleoproteinové častice, zložené z 1 malej a 1 veľkej podjednotky, vyskytujúce sa v prokaryotických aj eukaryotických bunkách. Podjednotky sú komplexom ribozomálnych RNA (rRNA) a ribozomálnych proteínov.

  • Prokaryotické ribozómy: veľká podjednotka – 2 rôzne rRNA + 31 proteínov, malá podjednotka – 1 rRNA + 21 proteínov
  • Eukaryotické ribozómy: veľká podjednotka – 3 rRNA + 49 proteínov, malá podjednotka – 1 rRNA + 33 proteínov

Veľkosť ribozómu, ich podjednotiek a jednotlivých rRNA sa vyjadruje v Svedbergových sedimentačných jednotkách = S. Eukaryotický ribozóm má 80 S (samostatne má 60 S veľká podjednotka + 40 S malá podjednotka, výsledná veľkosť je daná štruktúrou). Prokaryotický ribozóm má 70 S (50 S veľká, 30 S malá). Veľká podjednotka má sférický tvar a prechádza ňou kanálik, ktorým je vydávaný novo syntetizovaný peptidový reťazec počas translácie. Na ňu nasadá malá podjednotka.

Syntéza ribozómov[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

rRNA ribozómov je syntetizovaná v jadierku. Gény pre syntézu rRNA sú na satelitoch akrocentrických chromozómov, ktoré sú tzv. organizátormi jadierka (NOR). V jadierku spolu krátke ramienka akrocentrických chromozómov spájajú. V jadierku vzniká pomocou polymerázy 1 primárny transkript pre-rRNA, ktorá je zostrihaná pomocou snoRNA (malá jadierková RNA) na 3 molekuly rRNA: 18S rRNA (pre malú podjednotku), 5.8S rRNA a 28S rRNA (pre veľkú podjednotku). Tie putujú do jadra, kde sú skombinované s proteínmi a 4. molekulou rRNA (5S rRNA). Jednotlivé podjednotky ribozómov opúšťajú jadro cez jadrové póry. V cytoplazme potom vznikajú kompletné ribozómy, ktoré sa zúčastňujú procesu proteosyntézy.

Ribozómy môžu byť in vitro disociované na jednotlivé komponenty – proteíny a rRNA. Zmiešaním týchto komponentov za vhodných podmienok môže byť spätne zrekonštituovaný funkčný ribozóm. Tento princíp, ktorý platí i pre zostavovanie komplexných proteínov, sa nazýva samovoľné usporiadanie (self-assembly)[1]

Cytológia[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

V elektrónovom mikroskope sa ribozómy javia ako malé, elektrónovo densní partikule[2] o veľkosti 20x30 nm. Sú pod rozlišovacou schopnosťou svetelného mikroskopu, ale v niektorých bunkách možno vidieť bazofilné oblasti cytoplazmy (napríklad Nisslova substancia v neurónoch), ktoré určujú lokalizáciu zhlukov ribozómov v cytoplazme. Ribozómy sú bazofilné vďaka vysokému podieľu rRNA. Nachádzajú sa vo všetkých bunkách, ich počet a lokalizácia je však rôzna. Vyskytujú sa buď voľne v cytoplazme alebo veľkou podjednotkou nasadajú na membrány endoplazmatického retikula. Miesta, kde dochádza k pripojeniu veľkých podjednotiek ribozómov k membráne ER predstavujú 2 integrálne membránové proteiny na ER: riboforin I a II. Ribozómy sa môžu vyskytovať v cytoplazme jednotlivo alebo tvoriť drobné prstencovité alebo špirálovité skupinky – polyribozómy (polyzómy), kde sú navzájom spojené molekulou mRNA

Odkazy[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

Související články[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

Reference[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

  1. GOETZ, Pavel, et al. Vybrané kapitoly z lékařské biologie II.. 1. vydání. Praha 1, Ovocný trh 3 : Nakladatelství Karolinum, 2002. 140 s. ISBN 80-246-0320-9.
  2. VAJNER, Luděk, Jiří UHLÍK a Václava KONRÁDOVÁ. Lékařská histologie. 1, Cytologie a obecná histologie. 1. vydání. Praha : Karolinum, 2010. 112 s. s. 16. ISBN 978-80-246-1860-9.

Použitá literatura[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

  • GOETZ, Pavel, et al. Vybrané kapitoly z lékařské biologie II.. 1. vydání. Praha 1, Ovocný trh 3 : Nakladatelství Karolinum, 2002. 140 s. ISBN 80-246-0320-9.
  • VAJNER, Luděk, Jiří UHLÍK a Václava KONRÁDOVÁ. Lékařská histologie. 1, Cytologie a obecná histologie. 1. vydání. Praha : Karolinum, 2010. 112 s. s. 16. ISBN 978-80-246-1860-9.