Radionuklidová vyšetření skeletu

Z WikiSkript

(přesměrováno z Scintigrafie skeletu)

Najčastejšie používanou metódou v nukleárnej medicíne na zobrazenie skeletu je práve scintigrafia skeletu, ktorá je schopná zobraziť patologický proces už na metabolickej úrovni. Aj po štyridsiatich rokoch používania tejto metódy, v indikovaných prípadoch je scintigrafia skeletu najdostupnejšie a najcitlivejšie zobrazenie a prekoná aj dokonalejšie zobrazovacie metódy ako sú CT či MR vyšetrenie. Zmeny v kostnom tkanive zobrazuje skôr ako röntgenové vyšetrenie a na základe nízkej radiačnej záťaže nemá zásadné kontraindikácie a môže sa opakovať. Metóda je vysoko senzitivná, ale málo špecifická, ale jej špecificita stúpa po korelácií s inými kostnými vyšetreniami (planárne rtg, CT, MR).

Princíp metódy[upravit | editovat zdroj]

Metóda je založená na dôkaze zmeny distribúcie osteotropného rádiofarmaka a detekcie jeho gamma žiarenia oscintilačnou kamerou. Scintigrafiu skeletu môžme previesť vo viacerých prevedeniach:

  • trojfázová kostná scintigrafia,
  • celotelová kostná scintigrafia,
  • cielená kostná tomografická scintigrafia SPECT,
  • cielená statická planárna kostná scintigrafia.

Rádiofarmaká[upravit | editovat zdroj]

Pre scintigrafiu sa najviac používajú osteotropné rádiofarmaká na základe fosfátových komplexov značených 99mTc − najčastejšie 99mTc-MDP (metyléndifosfát) a 99mTc-HDP (oxidronát). Tieto farmaká sa po po parenterálnej aplikácií viažu na kryštáliky hydroxyapatitu. Táto vazba je značne silnejšia ako na organickú matrix kosti. Faktory, ktoré ovplyvňujú kumuláciu rádiofarmaka: prietok krvi kosťou a osteoblastická aktivita. Nenaviazané rádiofarmakum sa vylúčí obličkami.

Scintigrafie skeletu – mnohočetné metastázy karcinomu prostaty

Technika vyšetrenia[upravit | editovat zdroj]

Príprava pacienta[upravit | editovat zdroj]

Žiadna špeciálna príprava nie je potrebná, pacient nemusí byť nalačno, ale mal by byť správne hydratovaný. Z anamnestického hľadiska sú dôležité prekonané úrazy, zlomeniny, operácie a farmakologická anamnéza, ktoré môžu ovplyvniť metabolizmu kostného tkaniva a následnú distribúciu rádiofarmaka. Pre elimináciu artefaktov je dobré ak je pacient vymočený a nemá na sebe žiadne kovové predmety.

Vlastné vyšetrenia[upravit | editovat zdroj]

Celotelová scintigrafia[upravit | editovat zdroj]

Dôležitú súčasť tohoto vyšetrenia tvorí časový odstup medzi podaním rádiofarmaka a prevedením scintigrafického vyšetrenia. Časový interval, ktorý sa pohybuje v intervale 2−5 hodín, prehlbuje rozdiel v aktivite rádiofarmaka v kostnom tkanive a okolitých mäkkých tkanivách. Tento interval záleží na veku, hmotnosti a pridružených kardiálnych a renálnych ochoreniach.

  • deti do 1 mesiaca − obrazy zle interpretovateľné až nečitatelné,
  • dorastenci − zvýšená aktivita v rastových zónach kostí,
  • starší dospelí − s vekom sa snižuje kostná aktivita a časový interval sa predlžuje.

Cielená kostná tomografická scintigrafia (SPECT)[upravit | editovat zdroj]

Tomografická scintigrafia zámerne vybraná na určitú časť skeletu − najčastejšie zle hodnoditeľné oblasti ako lebka a panva.

Trojfázová kostná scintigrafia[upravit | editovat zdroj]

Kombinácia dynamickej a statickej scintigrafie. Vyšetrenie za začína už po vnútrožilnom podaní rádiofarmaka. Táto metóda hodnotí tri parametre − prietok a distribúciu krvi v cievnom systéme a kumuláciu v kostiach. Pozostáva z troch fáz:

  • 1. fáza (angiografická) − nasleduje ihneď po aplikácií osteotropného rádiofarmaka. Predstavuje zobrazenie regionálneho prietoku v danej časti skeletu,
  • 2. fáza (blood pool) − nasleduje po 1. fáze a zachytáva prestup rádiofarmaka do extracelulárnych priestorov mäkkých tkanív a kostí,
  • 3. fáza (kostná) − metabolická scintigrafia po 2 až 5 hodinách.

Indikace[upravit | editovat zdroj]

  • nádorové postihnutia skeletu − primárne i sekundárne,
  • nenádorové onemocnenia skeletu,
  • diferenciálna diagnostika etiológie kostných postihnutí resp. bolesti kostí.

Nádorové postihnutia skeletu[upravit | editovat zdroj]

Scintigrafia skeletu s metastázami v panve

Nenádorové postihnutia skeletu[upravit | editovat zdroj]

Odkazy[upravit | editovat zdroj]

Související články[upravit | editovat zdroj]

Zdroj[upravit | editovat zdroj]

  • KUPKA, Karel, Jozef KUBINYI a Martin ŠÁMAL, et al. Nukleární medicína. 1. vydání. P3K, 2007. 185 s. ISBN 978-80-903584-9-2.