Transkripční faktory s homeodoménou

Z WikiSkript

Jeden z najdôležitejších typov TF (transkripčný faktor) predstavujú homeodoménové proteíny.

  • obsahujú vysoko konzervovanú homeodoménu zloženú zo 60 aminokyselinových zbytkov, ktorých súčasťou je DNA-väzbový motív helix-slučka-helix. Okrem toho môžu TF obsahovať aj ďalšie konzervované sekvencie (napr. gény Engrail, Lim, PAX-gény atď.)
  • homeodoména je kódována sekvenciou 180 nukleotidov – homeobox. Tieto sekvencie boli po prvýkrát pozorované u homeotických génov Drosophila antennapedia a bithorax
  • komplex génov Drosophila m. sa skláda z 8 génov obsahujúcich homeobox lokalizovaných v 2 zoskupeniach (cluster) na 1 chromozóme
  • ľudia majú 39 homologických homeoboxových génov- HOX lokalizovaných v 4 zoskupeniach na 4 rôznych chromozómoch
  • gény su aktivované a exprimované v presne určenom slede v smere 3´→5´ súhlasne s ich pozíciou na chromozóme. Z toho vyplýva, že u ľudí sú 3´-gény exprimované skôr a anteriorne než 5´-gény

Funkcie génov Hox[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

  • hrajú významnú úlohu v kraniokaudálnom usporiadaní tela a pri diferenciálnej (časopriestorovej) regulácii niektorých dôležitých vývojových génov
  • pôvodne sa predpokladalo, že Hox-gény pôsobia len pozdĺž hlavnej telesnej osy, neskôr sa ukázalo, že sa exprimujú aj v špecifických neaxiálnych štruktúrach rozličných orgánov (črevo,prsty,končatiny), krvné bunky, pohlavné orgány, vlasové folikuly
  • regulácia Hox-génov je zložitá, hlavným regulátorom je pozdĺž anteroposteriórnej osy kyselina retinová. Aj po transkripcii môže byť mRNA týchto génov inaktivovaná mikroRNA
  • mutácie Hox-génov vedú k morfologickým zmenám v segmentovanej štruktúre:
    1. stratové mutácie (loss-of-function) - zmeny predozadné
    2. ziskové mutácie (gain-of-function) - zmeny zadopredné

Odkazy[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

Související články[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

Externí odkazy[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

Použitá literatura[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

  • NOVOTNÁ, Božena a Jaroslav MAREŠ. Vývojová biologie pro mediky. 1. vydání. Praha : Karolinum, 2005. 99 s. ISBN 80-246-1023-X.