Hurá!   WikiSkripta jsou v novém! Vzhled ale není jediná věc, která se změnila, pod kapotou je novinek mnohem víc. Pokud se chcete dozvědět více, nebo pokud vám něco nefunguje správně, podívejte se na podrobnosti.

Unipolární a bipolární zapojení elektrod

Z WikiSkripta

Změněno.png


Elektrické potenciály, snímané elektródami, majú veľmi nízku amplitúdu. Tieto nízke napätia je nutné najskôr zosilnieť, aby bolo možné daný biosignál ďalej spracovávať. Na to sa využíva takzvaný vstupný zosilňovač. Problémom však je veľké množstvo rušivých signálov prichádzajúcich od rôznych elektrických prístrojov, ktorými sme denne obklopení. Jedným zo spôsobov, ako minimalizovať tieto rušivé signály je použiť k zosilneniu takzvaný diferenciálny zosilňovač. Ten má dva vstupy: aktívny (priamy) – tento meria zisťovaný potenciál spolu so šumom a invertovaný (referenčný) – tento meria iba šum. Diferenciačný zosilňovač potom odpočíta napätie na referenčnom vstupe od napätia na aktívnom vstupe a daný rozdiel zosíli.

Zapojenie elektród[upravit | editovat zdroj]

Na jeden zosilňovač môžeme zapojiť dve elektródy. Na priamy vstup zapájame elektródu aktívnu, na vstup invertovaný elektródu referenčnú. Toto zapojenie je možné využiť pri metódach invazívnych, kedy používame napr. koncentrická ihlovú elektródu pozostávajúcu z dvoch vodivých častí, z ktorej jedna predstavuje priamu elektródu a druhá referenčnú (napr. invazívne EMG), ale aj pri metódach neinvazívnych.

Bipolárne zapojenie elektród[upravit | editovat zdroj]

Pokiaľ by sme chceli sledovať signál z väčšieho počtu elektród naraz, potrebovali sme väčšie množstvo zosilňovačov. Jednou z možností je pripájať "rovnocenné" elektródy na vstupy zosilňovačov po pároch. Tak by sme zaznamenávali rozdiel potenciálov medzi dvoma snímanými miestami a takémuto zapojeniu elektród sa hovorí bipolárne. V tom prípade by sme však potrebovali dvojnásobné množstvo elektród oproti zosilňovačom.

Tento problém vyriešil Einthoven vo svojom EKG prístroji: elektródy umiestnil na obidve zápästia a členok ľavej nohy pacienta. Z každých dvoch elektród viedol rozdiel napätia na jeden zosilňovač (v čase jeho pôsobenia galvanometer) a tak dosiahol zapojenie troch elektród a troch zosilňovačov (Einethovenov trojuholník).

Takýto typ bipolárneho zapojenia je možné použiť aj pri iných vyšetreniach: napr. EEG, kde sa využíva niekoľko desiatok elektród. Spoločným princípom ostáva zapojenie jednej elektródy súčasne na dva zosilňovače. Takto môžu vznikať nie len uzavreté cykly, ale aj otvorené reťazce.

Unipolárne zapojenenie elektród[upravit | editovat zdroj]

Tento typ zapojenia využívame, ak chceme sledovať priebeh signálu pod určitou elektródou. Táto elektróda je elektródou aktívnou. Referenčná elektróda bude buď spoločná pre všetky dohromady spojené referenčné vstupy všetkých zosilňovačov a umiestnená mimo aktívne elektródy, alebo si umelo vytvoríme nejaký elektricky neutrálny bod tým, že všetky aktívne elektródy prepojíme cez rovnako veľké rezistory do jedného bodu, kde sa vytvorí aritmetický priemer potenciálov zo všetkých aktívnych elektród. Zaznamenávaný je teda rozdiel potenciálu medzi snímaným miestom, kde je umiestnená aktívna elektróda a týmto neutrálnym bodom. V prípade EKG sa tomuto neutrálnemu bodu hovorí Wilsonova svorka. Tento princíp sa využiva aj pri iných vyšetreniach (napr. EEG).


Odkazy[upravit | editovat zdroj]

Související články[upravit | editovat zdroj]

Použitá literatura[upravit | editovat zdroj]

  • HEŘMAN, Petr. Biosignály z pohledu biofyziky. 1. vydání. Praha : Dúlos, 2006. 63 s. ISBN 80-902899-7-5.
  • NAVRÁTIL, Leoš a Jozef ROSINA, et al. Medicínská biofyzika. 1. vydání. Praha : Grada, 2005. 524 s. ISBN 80-247-1152-4.