Elektrody pro diagnostiku

Z WikiSkript
Změněno.png

Elektróda je elektrický vodič v kontakte s nekovovou časťou elektrického obvodu (napr. priestorom naplneným plynom, elektrolytom apod.). Tento pojem zaviedol v 19. storočí Michael Faraday ako zloženie gréckych slov elektrón – jantar a hodos – cesta. Elektrodiagnostika sa zaoberá zmenami elektrických potenciálov vznikajúcich pri činnosti excitabilných orgánova tkanív pri diagnostických vyšetreniach. Zmeny potenciálov môžeme sledovať nielen na membráne nervovej alebo svalovej bunky, ale aj na povrchu tela. Získaný záznam – elektronogram môžeme získať v unipolárnom a bipolárnom usporiadaní.

  • Unipolárne – jedna elektróda je priložená na dané miesto tkáne, druhá má stály potenciál
  • Bipolárne – obe elektródy priložené na rôzne miesta jednej tkáne

EEG[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

Elektroencefalografia (EEG) je vyšetrovacia metóda na diagnostiku epilepsie.

Elektródy:

1. povrchové:

  • neinvazívne snímanie elektrickej aktivity mozgu z povrchu hlavy
  • využívajú sa jednotlivé elektródy alebo elektródové čapice
  • vodivý priestor – vodivé gély

2. podpovrchové:

  • invazívne snímanie elektrickej aktivity mozgu
  • využívajú sa elektródy v podobe drôtikov, ihiel, terčíkov z Pt, Ag-Cl alebo bavlnené knôty v roztoku soli
  • vodivý priestor – telové tekutiny

Podľa umiestnenia poznáme elektródy prefrontálne, frontálne, centrálne, parietálne, occipitálne a temporálne. Pre ich rozmiestnenie na povrchu lebky používame tzv. systém 10-20. Sú označené písmenami (A = Ear lobe; C = Central; P = Parietal; F = Frontal; O = Occipital; T = Temporal) a číslami (nepárne čísla pre elektrody umiestnené nad ľavou mozgovou hemisférou, párne čísla pre elektrody nad pravou hemisférou).

EMG[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

Elektromyografia (EMG) je založená na skúmaní povrchovej a intramuskulárnej svalovej aktivity.

Elektródy:

podľa konštrukčného typu:

1. povrchové (neinvazívne):

  • sa používajú pri meraní rýchlosti vedenia nervom
  • menšie kovové disky, ktoré sa fixujú na odmastenú pokožku
  • nevhodné pre vyšetrenie akčných potenciálov jednotlivých motorických jednotiek – zachytávajú potenciály z veľkej plochy
  • mechanické očistenie benzínalkoholom

2. ihlové (invazívne):

  • sa používajú pri vedení perifernými nervami
  • koncentrické, bipolárne, unipolárne
  • sterilizujú sa
podľa použitia:

1. registračné – snímajú elektrickú aktivitu

2. stimulačné – vyvolávajú stimuláciu

3. zemnící – vo forme fixovateľnej páskovej elektródy

Einthovenov trojuholník

EKG[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

Elektrokardiografia sníma elektrické potenciály z oblasti srdca.

Wilsonova svorka

Elektródy:

Ku koži pripevnené pomocou gumových manžet alebo pomocou prísaviek (na jednotkách intenzívnej starostlivosti sa používajú samolepiace alebo elektródy z vodivého materiálu). Prikladáme ich na odmastenú kožu kvôli zníženiu odporu a to na obe zápästia a ľavý kotník. Ich umiestnenie vytvára rovnostranný trojuholník= Einthovenov, do ktorého sa premieta vektor srdečnej osi.

Goldbergovy zvody

Zvody:

  • Einthovenove zvody:

Sú to rozdiely potenciálov medzi jednotlivými elektródami. Označujeme ich rímskymi číslicami. Meraný signál odpovedá rozdielu potenciálov medzi dvoma elektródami – bipolárne zapojenie.

  • Wilsonove zvody:

Einthovenove zvody boli doplnené o ďalšie smery a to spojením končatinových elektród o rovnaké odpory vznikol virtuálny stred (Wilsonova svorka). Vektory nových osí smerujú ku vrcholom trojuholníka, ktoré reprezentujú spomínané eletródy.

  • Goldbergove zvody:

Každý zvod reprezentuje potenciál jednej príslušnej elektródy – unipolárne zapojenia. Centrálny bod nie je uprostred trojuholníka, ale pre každý referenčný bod bol vytvorený bod z dvoch odporov, spájajúcich zvyšné dve elektródy.To znamená, že šipky vektorov nevychádzajú zo stredu trojuholníka,ale zo stredu protiľahlých strán – dĺžka a veľkosť signálu sa zvýši o polovicu.

  • Štandardné končatinové zvody:
Hexaaxiálny systém

Doplnením Einthovenových zvodov o Goldbergove získame 6 osí vzájomne natočených o 30° – hexaaxiálny systém. Rovina tvorená súradnými osami je približne rovnobežná s plochou stola, na ktorej leží pacient.

  • Hrudné zvody:
Hrudní svody

6 elektród umiestnených v rovine kolmej na rovinu stola, na ktorej leží pacient.


Odkazy[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

Zdroje[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

  • NAVRÁTIL, Leoš a Jozef ROSINA, et al. Medicínská biofyzika. 1 (dotisk 2013) vydání. Praha : Grada Publishing, 2005. 524 s. ISBN 978-80-247-1152-2.
  • HEŘMAN, Petr. Biosignály z pohledu biofyziky. 1. vydání. Praha : Dúlos, 2006. 63 s. ISBN 80-902899-7-5.