Prostaglandiny

Z WikiSkript

Názov prostaglandíny je odvodený od prostaty, keďže sa kedysi myslelo, že prostaglandíny sú jej produktom (v skutočnosti sú ich pôvodcami bunky semenných vačkov). Patria medzi tzv. autakoidy (gr. autos − sám, akos − liečivo), čiže lokálne hormóny. Pôsobia parakrinne (na okolité bunky), majú krátky biologický polčas. Spolu s prostacyklínmi, tromboxanmi a leukotriénmi patria medzi eikosanoidy − deriváty esenciálnych polyénových mastných kyselín, napr. kyseliny arachidonovej (5,8,11,14-eikosatetraénovej). Tá je súčasťou fosfolipidov plazmatickej membrány buniek. Pomocou fosfolipázy A2 je z nej uvoľňovaná a tak dostupná pre syntézu mnohých látok uplatňujúcich sa v rade fyziologických i patologických dejov.

Syntéza[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

Vzorec kyseliny arachidonovej
Vzorec prostaglandínu E2
Vzorec prostaglandínu F

Kľúčovým enzýmom pre syntézu prostanoidov (prostaglandíny, prostacyklíny a tromboxany) je cyklooxygenáza, ktorá je prítomná vo všetkých tkanivách ľudského tela. Má tri izoformy:

  • COX-1, ktorá je konštitutívna (stále aktívna),
  • COX-2, ktorá je inducibilná forma, jej aktivita sa zvyšuje hlavne pri zápale − ich tvorbu indukujú prozápalové cytokíny; avšak bolo zistené, že v niektorých orgánoch (žalúdok, mozog) je konštitučne aktívna aj táto izoforma
  • a nakoniec COX-3, ktorá je odvodená od génu pre COX-1.

Syntéza prostanoidov cyklooxygenázou prebieha vo dvoch krokoch, prvým je vytvorenie nestabilného endoperoxidu PGG2 z kyseliny arachidonovej, druhým krokom je vznik PGH2, z ktorého vznikajú pôsobením ďalších tkanivovo špecifických enzýmov ostatné prostanoidy. Aktivitu cyklooxygenázy, konkrétne prvého kroku inhibujú nesteroidné antiflogistiká − niektoré z nich inhibujú nešpecificky COX-1 i COX-2 (k. acetylsalicylová, aj keď v malých množstvách preferuje COX-1), iné zas preferujú COX-2 (meloxicam, nimesulid), existujú aj selektívne inhibítory COX-2 − coxiby, od ktorých sa očakávali nižsie nežiaduce účinky, avšak nádeje neboli úplne splnené, keďže pri ich užívaní dochádza k vyššej incidencii kardiovaskulárnych chorôb (infarkt myokardu). Kortikoidy znižujú expresiu génu pre COX-2, čo je spolu s ďalšími účinkami podstatou ich silného imunosupresívneho pôsobenia.

Účinky[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

Účinky prostaglandínov sú sprostredkované cez G-proteíny, a to jednak adenylátcyklázovou cestou (vznik cAMP), tak aj fosfolipázou C (IP3 a DG). Prostaglandíny E spôsobujú vazodilatáciu ciev, spôsobujú pokles systémového krvného tlaku, ale zároveň zvyšujú prietok srdcom, obličkami a mezenterickou oblasťou. Sú cytoprotektíva žalúdočnej sliznice, znižujú sekréciu HCl parietálnymi bunkami a zároveň zvyšujú tvorbu HCO3-. PGE2 má význam pre udržiavanie prietoku krvi obličkami, zvyšuje diurézu. Pôsobia uterotonicky − podporujú kontrakcie maternice. Sú dôležitými zápalovými mediátormi (sú zodpovedné za zápalovú bolesť tým, že senzitivizujú receptory bolesti), uplatňujú sa aj pri rozvoji astma bronchiale.

Farmakologické využitie[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

Alprostadil (PGE1) sa používa pri ischemickej chorobe dolných končatín, pri niektorých poruchách erekcie. Latanoprost (analóg PGF) sa používa pri liečbe glaukómu − zvyšuje odtok komorovej tekutiny (vlastní tvorbu neovlivňuje). Dinoproston (PGE2) a Dinoprost (PGF) spôsobujú kontrakciu myometria, využívajú sa pri navodení alebo podpore pôrodu, v kombinácii s Mifepristonom (antagonista progesterónových receptorov) indukujú potrat.

Odkazy[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

Související články[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

Použitá literatura[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

  • LINCOVÁ, Dagmar a Hassan FARGHALI, et al. Základní a aplikovaná farmakologie. 2. vydání. Praha : Galén, 2007. ISBN 978-80-7262-373-0.
  • NEČAS, Emanuel, et al. Patologická fyziologie orgánových systémů : 2. díl. 2. vydání. Praha : Nakladatelství Karolinum, 2009. ISBN 978-80-246-1712-1.