Hemostatika

Z WikiSkript

Hemostatika sú liečivá podporujúce hemostázu pri nadmernom krvácaní. Podľa miesta, v ktorom zasahujú do procesu hemostázy, ich delíme na:

  • vazokonstrikčné,
  • dostičkové,
  • koagulačné,
  • proti fibrinolýze.

Vazokonstrikčná fáza[upravit | editovat zdroj]

K umelému stiahnutiu cievy a zmenšeniu jej prietoku (prípadne úplnému zastaveniu toku krvi) se používajú deriváty vazopresínu a α-mimetiká.

Doštičková fáza[upravit | editovat zdroj]

K uľahčeniu adhézie a tvorby primárnej zátky – etamsylát.

Fáza koagulácie[upravit | editovat zdroj]

Pre lokálny účinok[upravit | editovat zdroj]

Koagulačná špongia (houbička) obsahujúca na povrchu fibrinogén a trombín, po aktivácii endogénnymi koagulačnými faktormi sa vytvorí fibrínová sieť, špongia podlieha kompletnej degenerácii.

Pre systémový účinok[upravit | editovat zdroj]

Koagulačné faktory[upravit | editovat zdroj]

Najčastejšie podávané ako substitúcia genetických chorôb – Hemofília Afaktor VIII, Hemofília Bfaktor IX. Oba môžu byť nahradené podaním čerstvej plazmy alebo koncentrátov faktorov.

K-dependentné faktory II, VII, IX, X podáváme pri predavkovanie perorálnými antikoagulancii (Warfarin), hepatálných chorobách, širokospektrálnej ATB liečbe. Vznikajú tzv. PIVKA.

Vitamín K[upravit | editovat zdroj]

Searchtool right.svg Podrobnější informace naleznete na stránce Vitamin K.

Prirodzený sa vyskytuje v rastlinách, v ľudskom tele tvorený saprofytickými baktériami v čreve. K-dependentné koagulačné faktory – II, VII, IX, X. Indikácie:

  • prevencia alebo liečba krvácania,
  • prevencia novorodeneckej hemorrhagie,
  • nadmerné perorálne antikoagulancia,
  • sprue, celiakia, steatorea, neprítomnosť žlče v duodene (obštrukčný icterus).

Protaminsulfát[upravit | editovat zdroj]

Proteín, antagonista heparínu (tvorí s heparínom irreverzibilné komplexy). Dáva sa podľa odhadu zvyšného heparínu v tele, pretože vo vyšších dávkach pôsobí antikoagulačne.

Fáza fibrinolýzy[upravit | editovat zdroj]

Antifibrinolytiká pôsobia na úrovni:

  • inhibície aktivátorov plazminogénu – k. tranexamová, k. aminokapronová;
  • priamo inhibícia plazmínu – aprotinin.

Odkazy[upravit | editovat zdroj]

Súvisiace články[upravit | editovat zdroj]

Zdroje[upravit | editovat zdroj]

  • MARTÍNKOVÁ, Jiřina. Farmakologie pro studenty zdravotnických oborů. 1. vydání. Praha : Grada, 2007. ISBN 978-80-247-1356-4.