Serotoninový syndrom
Serotoninový syndróm je život ohrozujúci stav, ktorý je vyvolaný zvýšenou hladinu serotonínu. Najčastejšie vzniká po používaní SSRI v kombinácií s inhibítormi monoaminooxidázy, užívaním ľahkých opioidov ako napríklad tramadol, či pri liečbe lítiom.
Delenie[edit | edit source]
Tento stav môžeme deliť podľa oblasti nervového systému, ktorý je postihnutý na
- centrálny – zahrňuje stavy ako zmätenosť, dysartriu, tremor, agitovanosť, mánie[1]
- periférny – kde môžeme sledovať kŕče, meteroizmus, hypertenziu a tachykardiu
Podľa funkcií, ktoré sú postihnuté ho môžeme deliť na:
- kognitívne – cefalea, agitovanosť, halucinácie
- autonómne – hypertermia, vazokonstrikcia, nauzea, diarhea
- somatické – myoklonus, hyperreflexia, tremor
Rozdelenie na centrálny a periférny je používanejšie.
Príčina[edit | edit source]
Serotoninový syndróm nie je nežiadúci účinok v zmysle idiopatického, ale je to očakávaný stav zvýšenej hladiny serotonínu. Tento efekt je spôsobený interakciami na úrovni cytochromu P450. K interakciám môže dochádzať napr. s propanololom, teofylinom, benzodiazepinmi a veľa iných liečiv. Ku vzniku serotoninového syndrómu prispieva aj genetický polymorfizmus v enzýmoch cytochromu P450, ktorý sa vyskytuje v 10 až 20 % populácie.
Liečba[edit | edit source]
Serotoninovému syndrómu môžeme predchádzať podávaním cyproheptadinu, ktorý je antihistaminikum 1. generácie a má aj antiserotonné účinky.
Odkazy[edit | edit source]
Související články[edit | edit source]
Použitá literatura[edit | edit source]
- LINCOVÁ, Dagmar, et al. Základní a aplikovaná farmakologie. 1. vydání. GALÉN, 2002. 601 s. ISBN 80-7262-168-8.
- HYNIE, Sixtus. Farmakologie v kostce. 2. vydání. Praha : Triton, 2001. 520 s. ISBN 80-7254-181-1.
Referecne[edit | edit source]
- ↑ LINCOVÁ, Dagmar, et al. Základní a aplikovaná farmakologie. 1. vydání. GALÉN, 2002. 601 s. ISBN 80-7262-168-8.
