Vývoj kože

Z WikiSkript

Koža, cutis, najväčší orgán tela, má dvojitý pôvod:

  • povrchová vrstva, epidermis, vzniká z ektodermu
  • hlboká vrstva, dermis (corium), sa vyvíja z mezenchýmu ležiaceho pod ektodermom.

Súčasťou kože sú aj deriváty epidermis, vznikajúce počas prenatálneho vývoja. Adnexy rozlišujeme rohové a žľazové.

Epidermis[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

Najprv je vyvíjajúci sa zárodok pokrytý jednou vrstvou oploštelých buniek. Neskôr koža prechádza štádiami, ktoré vedú k zosilneniu epidermis. Začiatkom druhého mesiaca sa tento epitel rozdelí na vonkajšiu vrstvu oploštelých buniek, ktoré tvoria periderm a germinatívnu bazálnu vrstvu. Periderm podlieha keratinizácii, odlupujú sa a podieľajú sa na tvorbe vernix caseosa (maz na povrchu tela zárodku, ktorý zabraňuje macerácii amniovou tekutinou). Bunky bazálnej vrstvy proliferujú a na konci 4. mesiaca dávajú vzniknúť konečnému 4-vrstvovému usporiadaniu.

Definitívnu epidermis tvorí:

Kůže
  1. stratum basale;
  2. stratum spinosum;
  3. stratum granulosum;
  4. stratum corneum.

Stratum basale je zodpovedné za tvorbu nových buniek, zatiaľ čo stratum corneum sa skladá z odumierajúcich keratinizovaných buniek, ktoré tvoria odolný povrch epidermis. V hrubom type kože nachádzame medzi stratum spinosum a stratum granulosum ešte vrstvu stratum lucidum.

V neskoršom embryonálnom období je epidermis osídľovaná bunkami pochádzajúcimi z neurálnej lišty. Diferencujú sa na melanocyty, ktoré ešte pred narodením začínajú produkovať melanín a distribuujú ho do epidermálnych buniek v epidermis a vlasovom folikule. Týmto spôsobom sú koža a rohové adnexy pigmentované. Epidermis osídľujú aj ďalšie bunečné populácie – Langerhansove bunky monocyto-makrofágového systému, ktoré pochádzajú z mezodermu a bunky Merkelove.

Dermis[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

Vyvíja sa z mezenchýmu, ktorý má pôvod v dermatómoch somitov, mezoderme laterálnej platničky a z ektomezenchýmu, ktorý osídľuje tvárovú oblasť zárodku. Táto vrstva vytvára dermálne papily, ktoré zasahujú do nad ňou uloženej epidermis. Papily obsahujú senzitívne zakončenia nervových buniek a drobné kapiláry. Pod touto vrstvou sa diferencuje stratum reticulare, obsahujúce množstvo elastických a kolagénnych vlákien.

Pod dermis sa nachádza tukové tkanivo, tella subcutanea. Množstvo podkožného tuku je však do 6. mesiaca vývoja minimálne, preto má plod silne červenú farbu s viditeľne presvitajúcimi cievami.

Vernix caseosa[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

Vernix caseosa ochraňuje tvoriacu sa kožu pred nepretržitým pôsobením amniovej tekutiny obsahujúcej fetálny moč, navyše uľahčuje pôrod plodu, ktorý je vďaka mazu klzký. Vernix je takisto spomínaný v súvislosti s jeho možným antibakteriálnym účinkom. Vernix caseosa je tvorený:

  • odlúpenými bunkami peridermu;
  • lanugom, prvotným ochlpením plodu, ktoré v neskoršom vývoji odpadáva;
  • sekrétom kožných žliazok.

Objavuje sa na povrchu tela približne v dvadsiatom týždni vývoja.

Chlpy[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

Vlasový folikul

Vyrastajú z pchvy, ktorá vznikla invagináciou epidermis do zamše (škára). Najdlhšie chlpy sú vlasy. Na konci vlasovej pošvy sa vytvára vlasová cibulka, bulbus pili, a do nej sa zanoruje dermálna papila, ktorá obsahuje cievy a nervové zakončenia. Vretenovité bunky v centre vlasového folikulu keratinizujú a tvoria koreň vlasov, zatiaľčo bunky na periférii folikulov sú kubické a tvoria epithelovú pošvu koreňa vlasov, vlasový folikulus.

Z okolitého mezenchýmu sa okolo folikulov tvorí väzivová pošva folikulov. Do nej sa upína hladký sval musculus arrector pili, derivát mezenchýmu. Neustála proliferácia epitelových buniek v bulbe vlasu vytláča vlas smerom hore a ku konci 3. mesiaca sa na povrchu embrya objavujú prvé chlpy v oblasti obočia a hornej pery. Prvé ochlpenie lanugo, sa odlučuje ešte pred pôrodom a je nahradené hrubšími chlpmi vyrastajúcimi z pôvodných vlasových folikulov. V epitheli vlasového folikulu vzniká pupienok prominujúci do okolitého mezenchýmu. Bunky tohto pupeňa vytvárajú mazovú žľazu, glandula sebacea, ktorá produkuje maz secernovaný do vlasových folikulov a odtiaľ na povrch kože.

Mliečna žľaza[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

Prvý náznak tvorby mliečnej žľazy sa objavuje vo forme pruhu zhrubnutej epidermis, mliečna lišta. Sedemtýždňovému embryu prebieha láto lišta od axily na vnútornú stranu stehna. Väčšia časť mliečnej žľazy skoro po jej vzniku opäť zmizne a jej malý úsek na hrudníku pretrváva a ďalej proliferuje do hĺbky, do mezenchýmu. Vytvára sa 16 až 24 epitelových čapov, z ktorých vznikajú malé, solídne pupene. Ku koncu prenatálneho vývoja epitelové čapy luminizujú a vytvoria mliekovody, ducti lactiferi , a z pupeňov vznikajú žľazové lalôčiky. Zo začiatku sa mliekovody otvárajú do malej epitelovej jamky, ale skoro po pôrode sa táto jamka vyklenuje do bradavky.


Odkazy[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

Súvisiace články[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

Externé odkazy[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

Vernix Caseosa - Wikipedia, the free encyclopedia

Zdroj[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

  • SADLER, T. W.. Langmanova lékařská embryologie : Překlad 10. vydání. 1. české vydání. Praha : Grada, 2011. 414 s. ISBN 978-80-247-2640-3.