Vyšetření stavu hydratace
Hydratácia je percentuálne zastúpenie vody v organizme (60 % hmotnosti u dospelého človeka). Je dôležitým parametrom pri celkovom vyšetrovaní pacienta, pretože nadmerné zvýšenie alebo zníženie množstva vody v organizme môže byť príznakom ochorení (napr. poruchy obličiek), na druhej strane ako primárny jav môžu byť príčinou určitého patologického stavu (napr. hypovolemický šok pri dehydratácii).
Známky hydratácie[upravit | editovat zdroj]
- sliznice – zisťujeme vlhkosť (napr. dutina ústna);
- vlhkosť kože;
- norma: vďaka bežnej produkcii potu svieži vzhľad;
- suchá, šupinatá koža, olupuje sa – dehydratácia;
- kožný turgor (napätie) – natiahnutím kožnej riasy a nasledovným pustením zisťujeme schopnosť kože dostať sa do pôvodného stavu;
- spomalený návrat – dehydratácia (napr. dôsledok hnačky či polyúrie);
- centrálny žilný tlak;
- norma: 5–10 mm Hg (kolísa s dychovou aktivitou);
- < hypohydratácia;
- > hyperhydratácia;
- kapilárny návrat – stlačenie konca prstu – sledujeme opätovné zružovenie nechtového lôžka;
- norma: cca do 2 sekúnd;
- > svedčí o hypovolémii – hypohydratácii;
- pulz;
- < hyperhydratácia;
- > dehydratácia;
- krvný tlak;
- hypotenzia – dehydratácia;
- hypertenzia – hyperhydratácia.
Pre informáciu o hydratácii sa u hospitalizovaných pacientov zapisuje príjem (p.o., i.v.) a výdaj tekutín (diuréza).
Poruchy hydratácie[upravit | editovat zdroj]
Hyperhydratácia vedie k zvýšeniu krvného tlaku. V prípade zdravého jedinca je tlak znormalizovaný regulačnými mechanizmami, najmä vďaka obličkám. V prípade porúch obličiek a neschopnosti prefiltrovať nadmerné množstvo tekutiny môže dochádzať k vzniku opuchov.
Pozn.: Pozor si treba dať u starých ľudí. Aj príznaky svedčiace o dehydratácii, nemusia byť jej dôkazom. Môžu byť len dôsledkom zmien, ktoré sú spôsobené v tele pribúdajúcim vekom (napr. znížená elasticita kože). U detí a novorodencov hrozí rýchlejší vznik problémov z nedostatku tekutín. U novorodencov pozorujeme vpadlú fontanelu ako následok dehydratácie.
Odkazy[upravit | editovat zdroj]
Související články[upravit | editovat zdroj]
Externí odkazy[upravit | editovat zdroj]
Použitá literatura[upravit | editovat zdroj]
- CHROBÁK, Ladislav, et al. Propedeutika vnitřního lékařství. 2. vydání. Praha : GRADA Publishing, 2007. 243 s. ISBN 978-80-247-1309-0.
- KLENER, Pavel a Mojmír HORYNA. Propedeutika ve vnitřním lékařství. 2. vydání. Praha : Karolinum : Galén, 2006. ISBN 80-7262-429-6.