Cievne zásobenie srdca

Z WikiSkript
Arteriae coronariae
věnčité tepny
TA A12.2.02.001
Odstupuje z sinus aortae dex. et sin.
Větve a. coronaria dex., a. coronaria sin.
Konečné větve ACD (r. coni arteriosi, r. nodi sinuatrialis, rr. atriales dex. ant., rr. ventriculares dex., ant. et post., rr. interventriculares septales post.), ACS (r. interventricularis ant., r. circumflexus)

Tepny[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

Výživu a okysličenie srdcových stien zabezpečujú aa. coronariae (koronárne artérie alebo tiež vencovité tepny). Jedná sa o dve hlavné cievy:

  • arteria coronaria dextra,
  • arteria coronaria sinistra.

Sú to prvé vetvy aorty, vychádzajú z bulbus aortae (sinus aortae dexter et sinister). Prebiehajú po povrchu srdca zavzaté v riedkom väzive a tuku. Tesne na ne nalieha epikard.

Všeobecné charakteristiky[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

  • vlnovitý priebeh po povrchu srdca (vlnovito v tele prebieha ešte a. facialis a a. lienalis);
  • chovajú sa ako konečné vetvy (majú len funkčne nedostatočné alebo žiadne anastomózy medzi sebou);
  • pri uzávere tepny je časť myokardu zásobovaná touto tepnou odpojená od dodávky kyslíka a živín;
  • vetvy koronárnych tepien sú k myokardu „prichytené“ pútkami (vincula) a myokardovými mostíkmi (ponticula);
  • priebeh, vetvenie a oblasť zásobenia jednotlivých vetiev je značne variabilná.

Pravá vencovitá tepna (arteria coronaria dextra)[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

Vystupuje zo sinus aortae dexter poza truncus pulmonalis do sulcus coronarius, medzi auricula dextra a ventriculus dexter. Prechádza spodnú plochu srdca kde sa stáča smerom k apex cordis do sulcus interventricularis posterior a končí ako 'ramus interventricularis posterior.

Počas svojho priebehu vydáva tieto vetvy:

  • ramus coni arteriosi – prvá vetva pravej koronárnej artérie, prebieha na hranici truncus pulmonalis a ventriculus dexter, často anastomozuje s podobnou vetvou z a. coronaria sinistra a vytvára tzv. Vieussensov okruh,
  • ramus nodi sinuatrialis – vystupuje väčšinou ako druhá vetva prebiehajúca medzi auricula dextra a začiatkom aorty, obtáča hornú dutú žilu (v. cava superior) smerom k pravej predsieni, kde jednou vetvou (ramus cristae terminalis) vstupuje k nodus sinuatrialis,
  • rami atriales dextri anteriores – malé vetvy pre pravú predsieň,
  • rami ventriculares dextri, anteriores et posteriores – vetvy zásobujúce pravú komoru, zvyčajne sú 2–3 vpredu a 2 vzadu, výraznejšia z nich prebieha po pravom okraji srdca ako ramus marginalis dexter,
  • rami interventriculares septales posteriores – septálne vetvy smerujúce z ramus interventricularis posterior do vnútra komorového septa.

Artéria zásobuje steny pravej komory (okrem malej časti vpredu pri apex cordis, kde zasahujú vetvy a. coronaria sin.), malú časť ľavej komory pri sulcus interventricularis posterior, zadnú tretinu komorového septa, pravú predsieň a priľahlé časti ľavej presiene, prevodný systém až po začiatok pravého a ľavého Tawarovho ramienka.

Ľavá vencovitá tepna (arteria coronaria sinistra)[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

Vystupuje zo sinus aortae sinister medzi auricula sinistra a truncus pulmonalis a po krátkom priebehu sa rýchlo delí na dve hlavné vetvy:

  • ramus interventricularis anterior (RIA) – zostupuje v sulcus interventricularis anterior až k apex cordis, ktorý môže presahovať na zadnú (spodnú/diafragmatickú) plochu,
  • ramus circumflexus (RC) – prechádza na zadnú stranu srdca a môže dokonca i nahradzovať ramus interventricularis posterior..

Za svojho priebehu vysiela tieto vetvy:

zo spoločného kmeňa:

  • ramus nodi sinuatrialis – vystupuje v 35 % prípadov – pokiaľ nevystupuje z arteria coronaria dextra;

z RIA:

  • rami ventriculares anteriores sinistri – prebiehajúce šikmo k ľavému okraju srdca, najvýraznejšia z týchto vetiev sa nazýva ramus diagonalis, alebo tiež ramus lateralis,
  • rami interventriculares septales anteriores – vetvy smerujúce zpredu do komorového septa;

z RC:

  • rami atrioventriculares – menšie vetvy na rozhraní ľavej predsiene a komory,
  • ramus marginalis sinister – vetva pre ľavý okraj srdca - margo obtusus smerujúca k apex cordis,
  • rami atriales (anteriores, laterales et posteriores) – vetvy pre atrium sinister,
  • ramus posterior ventriculi sinistri – konečná vetva r. circumflexus, asi v 10 % prípadov nahradzuje ramus interventricularis posterior z a. coronaria dextra.

Arteria zásobuje väčšinu stien ľavej komory, časť pravej komory pri apex cordis, predné dve tretiny komorového septa, väčšinu steny ľavej predsiene.

Pri oblastiach zásobujúcich jednotlivými artériami existuje určitá variabilita, predovšetkým na zadnej (spodnej/diafragmatickej) ploche. Takisto sa prejavuje dominancia jednej z koronárnych artérií.

Poznámka k anastomózam – existujú subepikardiálne (najčastejšie v okolí apexu a sulcus interventricularis ant./post.), myokardiálne aj subendokardiálne spojky, funkčne bezvýznamné.

Žily[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

Searchtool right.svg Podrobnější informace naleznete na stránce Venae cordis.

Hlavný žilný splav sa nazýva sinus coronarius. Leží v sulcus coronarius vzadu, ústi zozadu do pravej predsiene. Venae cordis sa podľa miesta, kam ústia, delia do troch skupín:

  • prítoky sinus coronarius;
  • žily ústiace do pravej predsiene ;
  • malé žilky ústiace do dutín srdca.

Srdcové žily nemajú chlopne (v normálnom prípade, variabilne sa môžu vyskytovať…). Žilné anastomózy sú častejšie ako tepenné, napr. medzi sinus coronarius a vv. ventriculi dextri anteriores.

  1. Prítoky sinus coronarius sú:
    • vena cordis magna (v sulcus interventricularis anterior a sinus coronarius, prijíma v. posterior ventriculi sinistri a v. obliqua atrii sinistri);
    • vena cordis media (v sulcus interventricularis posterior k sulcus coronarius);
    • vena cordis parva (pozdĺž margo acutus, začína ako v. marginalis ventriculi dextri);
  2. venae ventriculi dextri anteriores zbierajú krv z prednej časti pravej komory, kde nezasahujú žily smerujúce do sinus coronarius. Ústia do pravej predsiene.
  3. venae cordis minimae sú malé žilky ústiace do všetkých srdcových dutín.


Odkazy[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

Související články[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

Externí odkazy[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

Použitá literatura[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

  • ČIHÁK, Radomír. Anatomie. 2., uprav. a dopl vydání. Praha : Grada Publishing, 2004. 692 s. sv. 3. ISBN 978-80-247-1132-4.