Embryonálny vývoj ucha

From WikiSkripta

Ucho sa skladá z troch oddielov:

  1. vnútorné,
  2. stredné,
  3. vonkajšie.

Vnútorné ucho[edit | edit source]

Sluchové plakódy vznikajú 22. deň ako zhrubnutie ektodermu na oboch stranách rhombencefala. Postupne vklesajú a vytvárajú otické (sluchové) vačky (otocysty). Ventrálna časť vačku dáva základ pre vznik sacculu a ductus cochlearis. Dorzálna pre utriculus a ductuli semicirculares a ductus endolymphaticus. Dohromady teda dáva základ pre membranózny labyrint. Z mezenchýmu okolo ductus cochlearis vzniká chrupka, ktorá se neskôr vakualizuje – vzniká scala tympani a scala vestibuli. Postupne vzniknú i ďaľšie štruktúry vnútorného ucha.

Otická plakoda

V priebehu 6. týždňa vznikajú 3 polkruhovité kanáliky (ductus semicirculares) ako oploštené výchlipky utriculu. Rozšírená časť kanálu sa nazýva ampula. Dve ampuly potom splynú v jednu. V ampulách se nachádza crista ampularis = zložka kinetickej časti rovnovážného orgánu.

Statická časť sa vyvíja v saculu a utriculu – maculae staticae. Vzruchy vedie nervus vestibulocochlearis, ktorý vytvára ganglion vestibulocochleare.

Otocysta[edit | edit source]

Okolo 22. dňa embyonálneho vývoja je prítomná na každej strane budúceho rhombencephala (v oblasti 3. mozgového váčku) otická plakóda vo forme zhrubnutého ektodermu. Vo 4. týždni sa otická plakóda po indukcii z okolitého mesodermu a rhombencephala prostredníctvom rastového faktoru FGF8 začne vchlipovať dovnútra ako otický vačok, ktorý sa po odškrtení nazýva otocysta. Otocysta je tvorená ektodermovým epitelom, ktorý sa po invaginácii dostáva bližšie do oblasti rhombencephala a v okolitom mezenchýme sa začne zakladať statoakustický ganglion.

Okolo 5. týždňa sa otocysta delí na 2 časti:

a) Ventrálna oblasť (indukcia z ventrálnej časti rhombencephala prostredníctvom SHH), z ktorej vznikne budúci sacculusductus cochlearis (cochleárna časť).

b) Dorzálna oblasť (indukcia z dorzálnej časti rhombencephala prostredníctvom WNT), z ktorej vznikne budúci utriculus, ductus endolymphaticusductus semicirculares (vestibulárna časť).

Ductus cochlearis[edit | edit source]

  • V 6. týždni vyrastá z dolnej časti sacculu kanálik – ductus cochlearis, ktorý rastie do dĺžky 2.5 závitu a so sakulom ostáva v spojení prostredníctvom úzkeho ductus reuniens.
  • Ductus cochlearis je uložený v mezenchýme, ktorý sa zmení na chrupku, ktorá je základom budúceho kosteného labyrintu.
  • V 10. týždni dôjde v tomto chrupkovitom základe k vakuolizácii a vznikajú 2 perilymfatické priestory:
  1. scala vestibuli – priestor oddelený vestibulárnou membránou,
  2. scala tympani – priestor oddelený bazilárnou membránou.

Ductus cochlearis je laterálne pripojený k chrupavke vďaka ligamentum spirale, mediálne ho podopiera výbežok chrupky = modiolus.

Bunky v ductus cochlearis sú najprv rovnako veľké, no postupne sa diferencujú v cylindrické bunky tvoriace 2 valy:

  • Vnútorný – budúci limbus spiralis.
  • Vonkajší – vláskové bunky usporiadané do časti:
  1. vonkajšej (1 rad buniek),
  2. vnútornej (3–4 rady buniek).
Vláskové bunky[edit | edit source]
  • Vláskové bunky sú vlastné senzorické bunky sluchu, ich výbežky sa dotýkajú tektoriálnej membrány, ktorá má charakter rôsolovitej hmoty a je pripojená k limbus spiralis. Stereocílie vláskových buniek vyčnievajú nad úroveň Cortiho tunelu a prenikajú až do membrana tectoria.
  • Zmyslové bunky Cortiho orgánu sú sekundárne zmyslové bunky, ktoré premieňajú mechanické podnety (ktoré vznikli zo zvukových vĺn) na nervové vzruchy. Tie ďalej predávajú dendritom buniek ggl. spirale, ktoré obkolesujú bázy zmyslových buniek a idú do modiolu až k fundus meatus acustici interni do ggl. spirale. Axóny buniek z ggl. spirale vystupujú z fundus meatus acustici interni ako n. cochlearis.

Ductus semicirculares[edit | edit source]

  • V utrikulárnej časti sa v 6. týždni objavujú 3 oploštené výbežky. Centrálne časti stien týchto výbežkov sa k sebe priložia, splývajú až nakoniec apoptoticky zanikajú a vznikajú tak 3 polkruhovité kanáliky – ductus semicirculares (predný, zadný, laterálny).
  • Polkruhovité kanáliky majú rozšírenú časť – ampullanerozšírenú časť. Nerozšírené časti predného a zadného polkruhovitého kanálika spolu splývajú a do utriculus teda ústia kanáliky 5 (nie 6) otvormi (3 obsahujú ampullu, 2 sú nerozšírené).
  • V ampullách sa nachádzajú ďalšie zmyslové útvary – cristae ampullares. Sú to vyvýšené hrebeňovité hrany, ktoré odstávajú od steny ampully. Obsahujú zmyslové a podporné bunky.

Utriculus a sacculus[edit | edit source]

  • Utriculus a sacculus sú vačky, v stene ktorých sú receptory gravitácie – maculae staticae. Sú to taktiež sekundárne zmyslové bunky, ktoré prijímajú podnety a menia ich na nervové vzruchy, ktoré predávajú zakončeniam senzitívnych vláken vestibulárneho nervu.
  • Zo zmyslových buniek vyčnievajú stereocílie, z ktorých je stále jedna typicky dlhšia cília.
  • Apikálny povrch buniek je pokrytý vysokou želatinóznou vrstvou glykoproteínov, do ktorej sú cílie zanorené. Na povrchu tejto vrstvy sú krýštáliky uhličitanu vápenatého zvané otolity, ktoré pôsobia svojou hmotnosťou v smere gravitácie na želatinóznu vrstvu a teda aj na stereocílie.
  • Deformácia cílií prenesená na nervový vzruch a ďalej vedená vyššie do CNS.
  • Ductus utriculosaccularis je tenký kanálik spájajúci utriculus a sacculus.

Ductus endolymphaticus[edit | edit source]

  • Ductus endolymphaticus vychádza z ohybu ductus utriculosaccularis a mieri na zadnú plochu pyramídy, kde ústi do tvrdej pleny mozgovej svojim slepým rozšírením – saccus endolymphaticus (lymfa sa tam vstrebáva).

Stredné ucho[edit | edit source]

Stredné ucho sa skládá zo stredoušnej dutiny (cavum tympani) a v nej umiestnených sluchových kostí (ossicula auditiva). Stredoušná dutina sa vytvára z endodermu prvej žiabrovej výchlipky. Laterálne z nej vzniká recessus tubotympanicus. Z mediálnej časti vzniká tuba auditiva (Eustachova trubica). Malleus a incus vznikajú z prvého žiabrového oblúku, stapes z druhého. Primitívnu stredoušnú dutinu vystieľa endodermový epitel. Musculus tensor tympani je inervovaný z n. mandibularis, musculus stapedius z n. facialis.

Cavum tympani[edit | edit source]

  • Stredoušná dutina sa vyvíja z faryngové čreva, konkrétne z jeho 1. žiabrovej výchlipky na laterálnej strane.
  • Je vystlaná entodermom.
  • V priebehu vývoja zväčší svoju veľkosť až dvojnásobne.
  • Mediálnym pokračovaním cavum tympani je tuba auditiva = Eustachova trubica, ktorá spája stredoušnú dutinu s nosohltanom.
  • Laterálne sa cavum tympani dostáva do kontaktu s 1. žiabrovou vkleslinou a ich rozhranie tvorí budúci bubienok = membrana tympanica (medzi vkleslinu a výchlipku sa ešte vmedzeruje vrstva okolitého mezenchýmu). Bubienok má teda 3 vrstvy.

(*U rýb sa táto membrána nazýva membrana obturans a neobsahuje mezenchým – výchlipka a vkleslina sú k sebe tesne priložené. V neskoršom vývoji sa prelamuje.)

Ossicula auditiva[edit | edit source]

  • Vo vnútri cavum tympani sa tvoria chrupkovité modely ossicula auditiva = kostičky stredného ucha.

Malleus = nákovka (pozostatok chrupavky 1. pharyngového oblúka – Meckelova chrupavka). Incus = kladivko (pozostatok chrupavky 1. pharyngového oblúka). Stapes = strmienok (pozostatok chrupavky 2. oblúka – Reichertova chrupavka).

  • Ossicula auditiva sú až do 8. mesiaca vývoja obklopené [Mezenchym|mezenchýmom]], ktorý postupne ubúda a entodermový epitel vystieľajúci primitívnu stredoušnú dutinu sa tak zo stien dostáva aj na tieto kostičky.
  • Entoderm prechádza na kostičky vo forme rias, v ktorých sa neskor diferencujú ligamenta.
  • Ossicula auditiva sú prvými osifikujúcimi kosťami v ľudskom tele (4. mesiac intrauterinného vývoja).
  • Stredoušná dutina sa behom fetálneho obdobia rozširuje aj smerom dozadu a nastáva tu resorpcia tkaniva, v ktorom sa vytvára antrum mastoideum. Postnatálne preniká epitel zo stredoušnej dutiny do processus mastoideus, kde vznikajú epitelom vystlané cellulae mastoideae. Dochádza k prepojeniu antrum mastoideum s cellulae mastoideae.
  • Pri zápale stredného [Ucho|ucha]] sa zápal môže rozšíriť až do spomínaných dutiniek v procc. mastoideus.

Vonkajšie ucho[edit | edit source]

Vonkajšie ucho pozostáva z ušnice (auricula), vonkajšieho zvukovodu (meatus acusticus externus) a bubienku (membrana tympani), ktorý tvorí hranicu so stredným uchom. Meatus acusticus externus se vyvíjí z ektodermu první žaberní vklesliny. Ve 3. měsíci buňky proliferují a vytvářejí solidní epitelový čep. V 7. měsíci je luminizován. Bubínek se skládá ze tří částí: z ektodermu, střední vazivové vrstvy a endodermu na vnitřní straně. Boltec se vyvíjí ze 6 mesenchymových ušních hrbolků.

Auricula[edit | edit source]

  • Ušnica je tvorená šiestimi mezenchýmovými hrbolčekmi (ektomesenechým pokrytý ektodermom) obklopujúcimi 1. žiabrovú vkleslinu pri dorzálnom konci 1. a 2. žiabrového oblúka.
  • 3 hrbolčeky vpredu a 3 vzadu splývajú a tvoria ušnicu.
  • Pôvodne sa ušnica a vonkajší zvukovod nachádzali v krčnej oblasti, ale v dôsledku rozvoja mandibuly (dolnej čeľusti) sa posúvajú do hlavovej oblasti až do úrovne očí.

Meatus acusticus externus[edit | edit source]

  • Vonkajší zvukovod sa vyvíja z 1. žiabrovej vklesliny.
  • Začiatkom 3. mesiaca sa na jeho spodine objavuje epithelová zátka vytvorená vďaka proliferácii ektodermových buniek.
  • V 7. mesiaci dochádza luminizácii tejto zátky (ak k nej nedôjde, vzniká jeden z druhov hluchoty).
  • Na spodine sa tak tvorí definitívny bubienok, ku ktorému je prirastené manubrium mallei.

Membrana tympani[edit | edit source]

Bubienok má 3 časti :

  • vonkajšia – ektodermová (z 1. žiabrovej vklesliny),
  • stredná – stratum fibrosum (z mesenchýmu),
  • vnútorná – entodermová (z 1. žiabrovej výchlipky).

Odkazy[edit | edit source]

Súvisiace články[edit | edit source]

Použitá literatúra[edit | edit source]

  • ČIHÁK, Radomír a Miloš GRIM. Anatomie 3. 2., upr. a dopl vydání. Praha : Grada, 2004. 673 s. sv. 3. ISBN 80-247-1132-X.
  • SADLER, Thomas, W. Langmanova lékařská embryologie. 1. české vydání. Praha : Grada, 2011. 414 s. ISBN 978-80-247-2640-3.