Hygienická problematika tuhých odpadov

Z WikiSkript

Odpad[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

Podľa zákona je odpad každá vec, ktorej sa osoba zbavuje alebo má úmysel alebo povinnosť sa jej zbaviť a prislúcha do niektorej zo skupín odpadov. Rozlišujeme 2 základné kategórie odpadov – odpady nebezpečné a odpady ostatné. Práve odpadom nebezpečným je treba venovať pozornosť z pohľadu ochrany životného prostredia a ochrany zdravia ľudí. Nebezpečným odpadom je odpad uvedený v Zozname nebezpečných odpadov v právnom predpise alebo akýkoľvek iný odpad vykazujúci jednu alebo viac nebezpečných vlastností. Nebezpečné vlastnosti odpadu sú: výbušnosť, oxidačná schopnosť, vysoká horľavosť, dráždivosť, škodlivosť zdravia, toxicita, karcinogenita, žieravosť, infekčnosť, teratogenita, mutagenita, schopnosť uvoľňovať vysoko toxické plyny v styku s vodou, vzduchom alebo s kyselinami, schopnosť uvoľňovať nebezpečné látky do životného prostredia pri alebo po ich odstraňovaní a ekotoxicita. Hodnotenie nebezpečných vlastností odpadu môže prevádzať zo zákona o odpadoch len osoba poverená ministrom.

Hygienická problematika tuhých odpadov zahŕňa hľadisko:

  • estetické – neporiadok, obťažujúci zápach
  • biologické – ohrozenie človeka mikrobiálne kontaminovanými vodami a odpadmi, hmyzom, hlodavcami a z toho plynúcich infekčných, parazitárnych ochorení
  • fyzikálne chemické – obťažovanie a ohrozovanie ľudského zdravia prašnosťou a toxickými látkami, vo väčšine prípadov cestou kontaminácie vody.

Tuhé odpady zo sídlisk[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

Recyklácia tuhých odpadov zo sídlisk

Zahŕňajú odpady z domácností, smeti z ulíc a odpady menších prevádzok. Jedná sa o tzv. zmesný komunálny odpad. Zloženie smetí je rôznorodé a určené typom sídliska. Zdravotné riziká plynúce z pevných odpadov sú dané spôsobom zhromažďovania, odvozu, konečnej likvidácie a hlavne zložením. Pevné odpady sa až na výnimky odvážajú a ukladajú na skládky. Skládky sú zdrojom znečistenia ovzdušia, lebo často dochádza k samovznieteniu horľavých látok a produkcii dymu a zápachu, v suchých letných mesiacoch je povrch skládok zdrojom prašnosti. Skládky sú vhodným prostredím pre rozmnožovanie hlodavcov – potkani, myši a hmyzu. Hlodavci a lietajúci hmyz sú pasívny prenášači pôvodcov rôznych nákaz. Hmyz prenáša hlavne pôvodcov črevných a kožných hnisavých ochorení, muchy môžu pasívne prenášať zárodky vírusových a parazitárnych ochorení. Hlodavci môžu pasívne prenášať tých pôvodcov čo aj hmyz, naviac sú prírodným rezervoárom nákaz ako leptospiróza, brucelóza, tularémia a iné.

Rozmnožovanie hlodavcov a hmyzu sa dá obmedziť spôsobom skladovania a opatreniami z oblasti dezinsekcie a deratizácie. Skládky zakladané šikmým vrstvením s rýchlo nastupujúcou rekultiváciou sú preto výhodnejšie než skládky vrstvené horizontálne na veľkých plochách. Z hľadiska kontaminácie a znečistenia povrchových a podzemných vôd, skládky môžu byť zakladané len vo vybraných lokalitách, ktoré nie sú ohrozované záplavami a kde sa neuvažuje o získavaní podzemnej pitnej vody.

Prevencia uvedených rizík je možná použitím iných metód likvidácie odpadov – kompostovanie, resp. priemyslové fermentovanie, prosté spaľovanie v spaľovniach alebo spaľovaním za vysokých teplôt. Oba spôsoby spaľovania vyžadujú najmenej dvojstupňové čistenie emisií. V prvom stupni elektrostatický odlučovač zachytí pevnú zložku emisií. V druhom stupni polosuchý alebo mokrý odlučovač zachytí jemnú frakciu tuhých emisií a to hlavne emisie plynné, toxické látky prítomné vo forme pár alebo aerosolu. Pri horení odpadov vznikajú z rôznych organických látok, hlavne plastov, polycyklické aromáty, polychlorované bifenyly, ale aj dibenzofurany a dioxíny. Tie sa vyznačujú značnou termostabilitou a k rozbitiu ich molekuly sú potrebné teploty okolo 1300 °C. Pretože pri ochladzovaní emisií, hlavne pri poklesu zo 400 na 300 °C sa môže časť rozbitých molekúl znovu vytvoriť, je bezpodmienečne nutné vyžadovať aspoň dvojstupňové čistenie emisií.

Pevné odpady z priemyslu a poľnohospodárstva[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

Vážne zdravotné riziko predstavujú odpady a toxické zlúčeniny rozpustné vo vode alebo látky, z ktorých sa toxické látky môžu vylúhovať. Cesty k človeku a spôsob ohrozenia jeho zdravia a života sú v možnosti zneužitia toxických látok (kyanidy, zlúčeniny arzénu), nedbalosti pri manipulácii s nimi alebo v omyle. Masívnym znečisťovaním je ohrozovaná pôda a z toho vyplývajúce znečistenie zdrojov podzemných a povrchových vôd. K pevným odpadom z výroby patria aj pevné odpady z poľnohospadárskych veľkochovov. Ide hlavne o slepačí trus, prasačie výkaly, kde sa v procese likvidácie či ďalšieho možného využitia aplikujú termické postupy – sušenie a obyvateľstvo v okolí týchto zariadení je obťažované odpornými zápachmi. Pritom však sú známe metódy zneškodňovania zápachu sorbciou, spaľovaním, filtráciou pôdnymi filtrami. Týmito postupmi možno takmer dokonale odstrániť zápachy. Medzi pevné odpady predstavujúce zdravotné riziko patria aj uhynuté zvieratá zneškodňované v asanačných zariadeniach. Hlavné epidemiologické sú však likvidované už v technologickom procese týchto zariadení – termické spracovanie, dezinfekcia. Jediný závažný nedostatok týchto zariadení – zápach z okolia, možno odstrániť už naznačenými metódami.

Výpočet zdravotných rizík z odpadov ukazuje široké spektrum možností ohrozenia zdravia človeka. Aby sa toto ohrozenie nestalo skutočnosťou, musíme vždy vedieť možnosti prevencie týchto rizík a počítať s nimi v úsilí venovanému ochrane prostredia, pri ktorej ide v konečnom dôsledku o ochranu zdravia či pohody človeka.


Súvisiace stránky[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

Použitá literatúra[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

  • BENCKO, Vladimír, et al. Hygiena : Učební texty k seminářům a praktickým cvičením. 2. přepracované a doplněné vydání vydání. Praha : Karolinum, 2002. 205 s. s. 64-65. ISBN 80-7184-551-5.