Kúpaliská a bazény

From WikiSkripta

Riziká pri kúpaní vo voľnej prírode[edit | edit source]

Sinice na rybníku Koda.
  • Zranenia, utopenie.
  • Vysoká teplota, UV žiarenie.
  • Sinice.
  • Infekčné ochorenia.
  • Cerkáriová dermatitída.

Sinice a kúpanie v prírode[edit | edit source]

V rybníkoch a priehradách žije celá rada organizmov. Drobným sa hovorí planktón. Ten možno rozdeliť na fytoplanktón a zooplanktón (dafnie), ktorý sa fytoplanktónom živí. Pre vodnú rekreáciu má najväčší význam prítomnosť fytoplaktónu a bakterioplaktónu, pretože tieto organizmy môžu spôsobovať zdravotné problémy. Fytoplaktón sa skladá z 2 skupín organizmov: rias a siníc. Ich funkcia je obdobná, ale z hľadiska vplyvu na ľudské zdravie sú sinice nebezpečnejšie. Pokiaľ je vo vode fytoplanktónu vo vode väčšie množstvo, vytvorí sa tzv. vegetačný zákal. Zákal vo vode môže mať rôzne príčiny, vždy ale poukazuje na zníženú kvalitu vody. Niektoré sinice majú tendenciu vystupovať na hladinu a hromadiť sa tu v podobe zelenej kaše. Takémuto nahromadeniu siníc sa hovorí vodný kvet siníc, vyskytuje sa koncom leta. Sinice produkujú látky, ktoré spôsobujú alergie. U kúpajúceho sa môžu podľa citlivosti objaviť vyrážky, červené oči, nádcha. Alergické reakcie môžu vyvolať aj niektoré riasy. Sinice tiež môžu produkovať aj rôzne toxíny. Podľa toho, koľko toxínov sa do organizmu dostane, sa líšia aj prejavy: od ľahkej akútnej otravy prejavujúcej sa črevnými a žalúdočnými problémami, cez bolesti hlavy, až po pečeňové problémy. Riziko sa zvyšuje u detí, ktoré pri kúpaní vypijú spravidla viac vody ako dospelí a ich telesná hmotnosť je menšia. U alergikov sa môžu vyskytnúť precitlivelé reakcie – kožné prejavy, zápaly a alergické reakcie očí a spojiviek. Riziko sa zvyšuje s dĺžkou pobytu vo vode, opakovaným kúpaním a množstvom siníc vo vode. Prítomnosť siníc zistíme nasledujúcim spôsobom: Fľašu so zúženým hrdlom necháme stáť na svetle cca 20 minút. V prípade, že sa na hladine vytvorí zelený krúžok (voda pritom ostane číra), jedná sa pravdepodobne o sinice. Ak je voda zakalená rovnomerne, ide o riasy.

Infekčné ochorenia[edit | edit source]

Ich pôvodcami môžu byť baktérie, vírusy a prvoci. Symptomatika je gastro-intestinálna.

Cerkáriová dermatitída[edit | edit source]

Je parazitárne ochorenie, ktoré sa u človeka prejavuje tvorbou škvŕn, vezikúl a začervenaním kože. Je prítomné aj intenzívne svrbenie. Spôsobujú ho motolice rodu Trichobilharzia. Ich životný cyklus je viazaný jednak na vodných slimákov a ďalej na vodné vtáctvo (napr. divoké kačice). Z hľadiska cerkáriovej dermatitídy je najdôležitejšou fázou životného cyklu tzv. cerkáriové štádium, ktoré se uvoľní zo slimáka do vody a snaží sa nájsť vodného vtáka, kde by dokončilo svoj vývoj. Pokiaľ narazí cerkária na kúpajúceho sa človeka, prenikajú do jeho kože. Na nekrytých častiach tela sa objavia svrbiace papulky, urtikariálne prejavy, alergické prejavy, mierna horúčka. Prejavy zmiznú do 1–2 týždňov.

Plesňové ochorenia kože a bradavíc v areáloch plaveckých bazénov[edit | edit source]

Príklad potencionálnej hrozby.

Plavecké bazény s priľahlými priestormi (sprchy, šatne, plochy okolo bazéna), predstavujú pre návštevníkov určité zdravotné riziká. Vedľa úrazov zastáva problémom prenos bradavíc a plesňových ochorení nôh.

Plesňové ochorenia[edit | edit source]

V prostredí bazénov sa vyskytujú dermatophyta, patriace do 3 rodov: Trichophyton, Microsporum, Epidermophyton. Rôzne druhy môžu selektívne napádať kožu, vlasy, nechty, alebo fúzy. Najčastejšou infekciou spojenou s bazénovým prostredí je tinea pedis, kedy je postihnuté chodidlo, koža a prsty. Pôvodcom je Trichophyton mentagrophytes var. Interdigitale. Častým pôvodcom je aj Candida albicans. Plesňové ochorenia sa prejavujú svrberním, mokvaním, začervenaním. Postihujú predovšetkým osoby staršie ako 15 rokov.

Bradavice[edit | edit source]

Jedná sa o papulózne výrastky na koži. Pôvodcom sú papillomavíry. Bradavice plantárne sú bolestivé, vyskytujú sa na plante, ale aj na dlaniach. Najčastejšie sú u detí školského veku. Na chrbte rúk nachádzame bradavice obyčajné (verruca vulgaris). Molluscum contagiosum je nákazlivé ochorenie kože. Vyvoláveteľom je vírus zo skupiny Poxviry. Prejavuje sa papulkami s centrálnou vkleslinou. Vyskytujú sa u detí a mládeže na tvári, krku, nohách, chrbte, …

Prenos plesní a bradavíc[edit | edit source]

Zdrojom je človek trpiaci takýmto ochorením. Infekcia sa šíri priamym kontaktom alebo spoločne používanými predmetmi a priestormi (uterák, podlaha, sedátka). Dochádza k oddroleniu infekčných šupiniek z nôh popr. iných miest postihnutých jedincov. Tieto šupinky odsahujú zárodky plesní a papillomavíry. Prenos infekcie uľahčuje poranenie nôh. Prenos vodou nebol dokázaný.

Prevencia prenosu plesňových ochorení kože a bradavíc v areáloch plaveckých bazénov[edit | edit source]

Osoby trpiace týmito ochoreniami by kúpaliská a bazény do vyliečenia vôbec nemali navštevovať. Ďalším preventívnym opatrením je čistenie a dezinfekcia podláh a ostatných povrchov. Vhodné virucídne a fungicídne prostriedky sú napr. savo prim (účinná látka je chlórnan sodný), Orthosept P (účinnou látkou sú kvartérne amóniové zlúčeniny), Stericlean (chlórnan sodný).

Odkazy[edit | edit source]

Související články[edit | edit source]

Použitá literatúra[edit | edit source]

  • BENEŠ, Jiří. Infekční lékařství. 1. vydání. Praha : Galén, 2009. 651 s. s. 332 – 334, 349 – 350, 318, 353 – 354. ISBN 978-80-7262-644-1.