Poranění jater

Rozsiahla ruptúra jater

Poranění jater je druhou najčastejšou príčinou hemoperitonea. Játra sú (spolu so slezinou) najčastejšie poraneným orgánom brušnej dutiny. Hlavnými mechanizmami poranenia jater sú:

• tupé poranenia brucha (80–90 % prípadov v Európe) – vznikajú roztrhnutím (laceráciou) parenchymu alebo puzdra pri prudkej decelerácii alebo pri kompresii medzi rebrá a chrbticu
• prenikajúce poranenia brucha (90 % prípadov v USA, 70 % v Južnej Afrike) – vznikajú pri bodnom alebo strelnom zranení

Delenie

Symptómy poranenia závisia na rozsahu poranenia, na mechanizme úrazu a na charaktere ďalších pridružených poranení. Rozoznávame 6 typov poranění jater:

Relatívne ľahké poranenia

• I. typ: trhliny puzdra prenikajúce do hĺbky 1 cm alebo subskapulárny hematom (menej ako 10 % jaterní plochy)
• II. typ: trhliny do hĺbky 1–3 cm (kratšie ako 10 cm) alebo subskapulárny hematom 10–50 % jaterní plochy alebo intraparenchymatózny hematom s priemerom meším ako 10 cm

Ťažké poranenia (s 80–100 % mortalitou) – časté vykrvácanie už na mieste nehody alebo počas transportu

• III. typ: trhliny hlbšie ako 3 cm alebo subskapulárny hematom (viac ako 50 % plochy) alebo intraparenchymatózny hematom s priemerom väčším ako 10 cm
• IV. typ: trhliny parenchymu s postihnutím 25–75 % parenchymu jedného laloku
• V. typ: postihnutie viac ako 75 % parenchymu alebo cievne postihnutie – poranenie jaterních žíl, retrohepatického úseku vena cava inferior, juxtahepatických žíl
• VI. typ: tiež cievne postihnutie – avulzia jater

Liečebná taktika

Liečba jaterních poranění je buď konzervatívna alebo operačná. U I. a II. typu sa dá postupovať starostlivým a sústavným sledovaním celkového zdravotného stavu pacienta (konzervatívne) a opakovaným CT vyšetrením. U III. až VI. typu je vždy urgentné operačné ošetrenie.

Cieľom operačnej liečby je dočasná alebo definitívna zástava krvácania za súčasnej resuscitácie krvného obehu. Dočasná zástava krvácania sa uskutočňuje Pringlovým manévrom – kompresia cievnych štruktúr v hepatoduodenálnom ligamente (maximálna doba uzáveru je 20 min). Definitívna zástava krvácania je možná buď prevedením anatomickej alebo extraanatomickej resekcie jater, alebo podviazaním krvácajúcich ciev.

Po operačnom ošetrení je nutné počítať s možnosťou sekundárneho krvácania, sepsy, infekcie, ohraničených hematómov, s únikom žlče a biliárnou peritonitidou a s následnou nekróziou parenchymu. Ak dôjde k jaternímu zlyhaniu (nekróze), tak nastáva posledná možnosť – zaradiť pacienta do transplantačného programu.

Odkazy

• Tupá poranění vnitřních orgánů • Poranění sleziny
• Játra • Funkce jater • Biochemická vyšetření jater • Diagnostické zobrazovací metody při vyšetření pankreatu, jater a sleziny

Použitá literatura

• POKORNÝ, Vladimír, et al. Traumatologie. 1. vydání. Praha : Triton, 2002. 307 s. ISBN 80-7254-277-X.

• VIŠŇA, Petr a Jiří HOCH, et al. Traumatologie dospělých :  učebnice pro lékařské fakulty. 1. vydání. Praha : Maxdorf, 2004. 157 s. ISBN 80-7345-034-8.