Sítnice

Z WikiSkript
Schéma očního pozadí pravého oka

Sítnice (retina) je vnútorná vrstva očnej gule, vlastný zmyslový orgán oka. Jej receptory zachytávajú svetlo, ktoré prechádza šošovkou (čočkou) a premieňa ho na elektrické impulzy, ktoré pokračujú ďalej do mozgu.

Anatómia a histológia[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

Pars caeca retinae[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

Pokrýva povrch corpus ciliare a iris, ktorý hľadí do sklovcovej dutiny.

Pars ciliaris retinae[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

Skladá sa z dvoch vrstiev cylindrických buniek pokrývajúcich povrch corpus ciliare obrátený do sklovcovej dutiny.

  • Vrstva nasadajúca bezprostredne na corpus ciliare obsahuje veľké množstvo melanínu a predstavuje pokračovanie pigmentového epitelu.
  • Druhá vrstva produkuje humor aqqueus, ktorý vypĺňa očné komory.

Pars iridica retinae[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

Skladá sa z dvoch vrstiev buniek pokrývajúcich povrch dúhovky hľadiaci do sklovcovej dutiny.

  • Vrstva privrátená k samotnej dúhovke obsahuje myofilamenta a predstavuje vlastný musculus dilatator pupillae.
  • Druhá vrstva je zložená z cylindrických buniek, ktoré obsahujú veľký počet melanínových granúl.

Pars optica retinae[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

Vrstvy sietnice
Vrstvy sietnice pod mikroskopom

Pars optica retinae vystiela zadný segment oka a je tvorená pigmentovým epitelom a vlastnou nervovou vrstvou sietnice.

Pigmentový epitel[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

Jedná sa o jednu vrstvu cylindrických buniek, ktoré vo svojich výbežkoch obsahujú množstvo melanozómov a tie vstupujú medzi tyčinky a čapíky. Hlavnou funkciou pigmentového epitelu je transport kyslíku a živín k týmto svetlo-citlivým receptorom.

Nervová vrstva sietnice[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

Fotoreceptory a nervové bunky sú usporiadané do viacerých vrstiev a vytvárajú zložitú štruktúru.

Typy buniek:

  1. fotoreceptory – tyčinky a čapíky
  2. neuróny aferentnej zrakovej dráhybipolárne a gangliové(multipolárne)
  3. asociačné neuróny – horizontálne a amakrinné
  4. gliové bunky – Müllerove a elementy mikroglie

Vrstvy:

  1. vrstva tyčiniek a čapíkov – vlastné tyčinky a čapíky, t.j. ich vonkajší a vnútorný segment
  2. membrana limitans externa – výbežky gliových Müllerových buniek
  3. vonkajšia jadrová vrstva – jadrá tyčiniek a čapíkov
  4. vonkajšia plexiformná vrstva – oblasť synapsií medzi tyčinkami a čapíkmi a dendritmi bipolárnych buniek
  5. vnútorná jadrová vrstva – jadrá buniek bipolárnych, horizontálnych, amakrinných a Müllerových
  6. vnútorná plexiformná vrstva – oblasť synapsií medzi axónmi bipolárnych neurónov a dendritmi multipolárnych neurónov
  7. vrstva gangliových buniek – multipolárne neuróny
  8. vrstva nervových vláken – axóny multipolárnych neurónov, ktoré vytvoria nervus opticus
  9. membrana limitans interna – výbežky gliových Müllerových buniek

Očné pozadie[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

Oční pozadí
  1. Žltá škvrna – oblasť najostrejšieho videnia, kde sú nahromadené čapíky a ktorá sa nachádza v optickej ose oka
  2. Slepá škvrna – miesto, kde nervus opticus opúšťa sietnicu a nenachádzajú sa tu fotoreceptory
  3. Cievy – arteria centralis retinae a jej riečište

Embryológia[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

Základ oka vzniká ako výchlipka diencefala 22. deň vývoja. Tieto vačky prichádzajú do kontaktu s povrchovým ektodermom a následne po ich invaginácii vzniká dvojvrstevný očný pohárik.

  • Z vonkajšej vrstvy očného pohárika vzniká pigmentová vrstva sietnice.
  • Z vnútornej vrstvy očného pohárika vzniká pars caeca et optica retinae, t.j. všetky ich zložky.

Odkazy[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

Související články[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

Použitá Literatúra[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

  • KONRÁDOVÁ, Václava, Jiří UHLÍK a Luděk VAJNER. Funkční histologie. 2. vydání. Jinočany : H & H, 2000. 291 s. ISBN 80-86022-80-3.
  • SADLER, Thomas W. Langmanova lékařská embryologie. 1. vydání. Praha : Grada, 2011. 432 s. ISBN 978-80-247-2640-3.
  • ČIHÁK, Radomír. Anatomie 3. 2. vydání. Praha : Grada Publishing, 2004. 692 s. ISBN 978-80-247-1132-4.