Vývoj gonád

Z WikiSkript

Gonády sa formujú v mediálnej (gonadálnej) časti urogenitálnej lišty, ktorá je od zvyšku (mezonefrickej časti) oddelená žliabkom. Oblasť, v ktorej vznikajú, môžeme ohraničiť posledným hrudným a prvými dvoma bedrovými stavcami.

Gonády sú v podstate vytvorené z troch základov[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

  1. intermediárny mezoderm – vytvára mezenchým gonády;
  2. mezoderm laterálnej platničky (somatopleura) – proliferuje ako epitelové čapy do mezenchýmu koncom 4. týždňa;
  3. prvopohlavné bunky.

Prvopohlavné bunky[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

Prvopohlavné bunky sa v štádiu dvojvrstevného terčíka nachádzajú na kaudálnom konci epiblastu. Pri gastrulácii prenikajú do oblasti primitívneho prúžku, z ktorej vzniká časť extraembryonálneho mezodermu. Súčasne s ním sa dostávajú do steny žĺtkového vačku v mieste, kde doň ústi allantois. S vťahovaním žĺtkového vačku sa ocitajú v stene kloaky a asi v 6. týždni vývoja embrya začne ich aktívna migrácia dorzálnym mezentériom do gonadálnych lišt. V gonadálnej lište prichádzajú do styku s célomovým epitelom a ich spojením vzniknú primitívne pohlavné povrazce. Týmto procesom vzniká asi v 7. týždni tzv. indiferentná gonáda.

Testis[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

Pohlavie embrya je určené už v okamihu oplodnenia konfiguráciou pohlavných chromozómov. Základom pre sexuálny dimorfizmus je chormozóm Y, ktorý na svojom krátkom ramienku obsahuje gén SRY (sex-determining factor on Y). Produktom tohto génu je proteín, ktorý spúšťa kaskádu vedúcu k vytvoreniu semenníkov. Tento proteín sa viaže na bunky stromatu gonády, ktoré začnú exprimovať gén SOX9. Ten pôsobí na ďalšie bunky a stimuluje ich k produkcii testosterónu. Pod jeho vplyvom vznikajú semenníky, vývodné cesty pohlavné a vonkajší genitál. Okrem toho pôsobí SOX9 inhibične na WNT4, hlavný gén pre vývoj ženských gonád.

V prípade vývoja mužskej gonády perzistujú primitívne pohlavné povrazce vytvorené v štádiu indiferentnej gonády. Prerastajú do gonadálnej lišty a v tomto období sa nazývajú medulárne povrazce. Zároveň dochádza k rozvoju mohutnej väzivovej vrstvy (budúca tunica albuginea) pod célomovým epitelom, ktorá bráni ďalšej proliferácii tohto epitelu. Povrazce sa postupne stáčajú a dávajú vzniknúť semenotvorným kanálikom. Derivátmi célomového epitelu sú Sertoliho bunky. Derivátmi prvopohlavných buniek sú spermatogonie. Tie zostávajú v nediferencovanom stave až do puberty. Povrazce potom v oblasti mediastinum testis vytvárajú sieť rete testis, ktorá tvorí začiatok vývodných pohlavných ciest.

Ovarium[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

V prípade neprítomnosti génu SRY sa exprimuje gén WNT4. V dôsledku toho zanikajú primitívne povrazce a dochádza k vývoju ženských pohlavných orgánov. Nevzniká ani tak mohutná väzivová vrstva ako v prípade vývoja semenníkov, a preto môže dôjsť k druhej vlne proliferácie célomového epitelu. Vzniknú kortikálne povrazce. Táto vlna zároveň vedie k vytvoreniu folikulov. Tie vzniknú stykom oogonií s epitelom. Oogonie, ktoré sa kompletne obklopia epitelovými bunkami (základ pre primordiálne folikuly), vstúpia do prvého meiotického delenia. Asi koncom 5. mesiaca sa všetky primordiálne folikuly zastavia v diktyotennom štádiu – na konci profázy 1. meiotického delenia.

Odkazy[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

Související články[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

Použitá literatúra[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

  • SADLER, Thomas, W. Langmanova lékařská embryologie. 1. české vydání. Praha : Grada, 2011. 414 s. ISBN 978-80-247-2640-3.