Funkční morfologie ledvin

Z WikiSkript

Obličky sú významný vylučovací, exkrečný orgán. Nachádzajú sa retroperitoneálne v oblasti Th12–L2. Podieľajú sa na udržiavaní homeostázy a udržujú bilanciu medzi príjmom a výdajom. Bilancia môže byť pozitívna, kedy je príjem väčší ako výdaj alebo negatívna bilancia, kedy je výdaj väčší ako príjem.
Zaisťujú:

  • izovolemie – stály objem,
  • izoosmie – osmotický tlak,
  • izohydrieABR,
  • izoionie,
  • vylučovanie metabolitov,
močovina – produkt metabolismu AMK,
kyselina močová – produkt metabolismu NK,
kreatinin – produkt katabolismu kreatinu,
inéHb, hormóny,
  • sekrécia hormónov,
renín – hormón juxtaglomerulárneho aparátu. Štiepi angiotenzinogen na angiotenzin I, ktorý je za pomoci ACE (angiotenzin converting enzym) konvertovaný na angiotenzin II. Má vazokonstrikčné účinky.
Anatómia obličky
erytropoetin – stimuluje produkciu erytrocytov,
prostaglandiny a kininy – majú vplyv na hladkú svalovinu ciev,
1,25–dihydroxyvitamin D3 – zvyšuje plazmatickú hladinu Ca2+.

Kôra

  • tvorená korovými glomeruly, množstvo proximálnych a distálnych tubulov,
  • rozmanito usporiadané krvné riečište,
  • osmotický tlak kôry má rovnakú hodnotu ako krvná plazma.

Dreň

  • longitudinálne usporiadané útvary, priame časti proximálnych a distálnych tubulov,
  • obe ramienka Henleovy kličky,
  • zberné kanáliky,
  • osmolarita stúpa od rozhrania kôra-dreň smerom k papile.

Histológia[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

Parenchým je tvorený funkčným systémom troch základných zložiek, ktoré musia byť v súhre.

  1. intersticium
  2. krvný obeh
  3. súbor nefrónov
Schéma malpigiho telieska vlavo a histologický obrázok vpravo.

Malpigiho ledvinové teliesko[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

Je zložené z Bowmanovho púzdra a glomerulu. Jeho hlavnou úlohou je ultrafiltrácia krvnej plazmy. Je treba zaistiť vysoký filtračný tlak. Glomerulárna filtrácia – pohyb vody a nízkomolekulárne látky smerom z plazmy do Bowmanovho púzdra a do iniciálnej časti proximálneho tubulu.
Mesangium – tvorené mesangiálnymi bunkami a hmotou. Zaisťujú oporu glomerulárnych kapilár. Ovplyvňujú filtračnú plochu a to zmenšením – vplyvom angiotenzinu II, relaxáciou – vplyvom prostaglandínov.
Extraglomerulárne mesangiálne bunky s macula densa – epiteliálne bunky konečnej časti tlustého segmentu vzostupnej časti Henleovej kličky, ktoré kontrolujú zloženie filtrátu a dávajú informácie o tom, či filtrujú málo alebo veľa. Takzvaná tubuloglomerulárna spätná väzba. S granulárnymi bunkami, čo sú modifikované bunky vas afferens a vas efferens produkujú renín.

Nefron monitoruje svoju vlastnú úroveň GF receptormi v macula densa (detegujú prietok tubulárnej tekutiny a množstvo Na+, chemické signály macula densa ovplyvňujú kontrakciu alebo reláxáciu hladké svaly aferentných a eferentných kapilár a tým teda ovplyvňujú GF. Ak sa ↓GF, macula densa zachytí znížený prietok tubulárnej tekutiny.

Filtračná bariera

Vyšlú sa chemické signály a nastane vazodilatácia vas afferens. Zvýši sa hydrostatický tlak v glomerulárnych kapilárach a obnoví sa GF. Pri vzostupu filtrácie nastane dej opačný. Prietok glomerulom je prísne regulovaný a zachovaný avšak iba v rozmedzí arteriálnych tlakov v rozmedzí 80–180 mmHg. Pri poklese pod 80 mmHg tieto lokálne regulačné mechanizmy zlyhávajú.

Filtračná bariéra[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

Zložená z fenestrovaného epitelu krvných kapilár, ktoré sú priepustné pre vodu, malé soluty, ionty, glukózu, AMK, močovinu, albumin. Druhou zložkou bariéry je bazálna membrána, tvorená kolagénnymi vláknami. Má negatívny náboj a tak logicky bude odpudzovať častice nabité negatívne. Treťou zložkou sú podocyty. Tvoria hlavnú bariéru pre erytrocyty. Štvrtou zložkou je nefrín. Je to bielkovina produkovaná podocyty, ktorá je medzi nimi uložená a obklopuje ich. Má taktiež negatívny náboj a tak odpudzuje rovnako negatívne molekuly.

Juxtamedulárny a kortikálny nefrón

Tubulárny systém[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

Glomerulárny filtrát prechádza z iniciálnej časti proximálneho tubulu do Henleovej kličky → tá ide do drene ledvin a navezuje na tlustý segment → ktorý plynule prechádza do distálneho tubulu → ten do zberného kanáliku, ktorý prechádza kôrou aj dreňou → a konečne moč do ledvinových kalichov.

  • kortikálny nefrón:
povrchový,
najčastejší typ,
umiestnené sú vo vonkajšej vrstve kôry,
do drene ide len vrchol krátkej Henleovej kličky.
  • juxtamedulárny nefrón:
menej početné,
nachádzajú sa vo vnútornej vrstve kôry spolu s proximálnym, distálnym tubulom a Henleovou kličkou,
Henleova klička je dlhá a zasahuje do drene,
Vasa recta sprevádzajú Henleovu kličku,
schopnosť tvoriť vysoko koncentrovanú alebo maximálne zriedenú moč.

Odkazy[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

Související články[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

Zdroj[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

Použitá literatúra[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

  • KITTNAR, Otomar, et al. Lékařská fyziologie. 1. vydání. Praha : Grada, 2011. 790 s. ISBN 978-80-247-3068-4.