Fyziologie stárnutí

Z WikiSkript

Starnutie organizmu je fyziologický dej končiaci smrťou jedinca. Počas starnutia dochádza k redukcii telesných funkcií, respektíve k poklesu funkčnej kapacity v organizme – znižuje sa schopnosť adaptibility a odolnosť voči psychickej a fyzickej záťaži. V dosiahnutí vysokého veku nám predovšetkým bránia choroby, na ktoré sme vekom náchylnejší.

Dĺžka života je do určitej miery daná geneticky.

Starnutie nervového systému[upravit | editovat zdroj]

V minulosti prevládala teória hlásajúca ubúdanie nervových buniek so zvyšujúcim sa vekom. Súčasné poznatky však ukázali, že rýchlosť tohoto poklesu vôbec nie je taká rýchla, ako sa predpokladalo. Rýchle ubúdanie neurónov je spôsobené skôr patologickými stavmi, napr. Alzheimerovou chorobou. Dôležitý pre nervovú činnosť nie je len počet buniek ale aj ich vzájomné prepojenie a myelinizácia ich výbežkov a to je dôvodom výrazného zlepšenia pamäte v školskom veku.

V starobe sa počet dendritov postupne zmenšuje a prepojenie buniek sa stáva redším. Schopnosť vybavovania si vecí a pamäť sa zhoršujú, avšak v tomto procese sa dajú sledovať určité trendy. Informácie uchované v útlom veku sú v pamäti udržiavané až do pokročilej staroby. Z toho sa dá usúdiť, že najprv zanikajú neuronálne okruhy vytvorené v neskoršom veku.

Starnutie nervového systému má vplyv aj na motoriku tela, no v tomto ohľade sledujeme skôr opačný efekt ako pri pamäti. Celkovo sú pohyby spomalené a náročnejšie sú rozsiahle pohyby, napríklad chôdza. Motorika jemných pohybov, ktorú človek nadobúda v živote pomerne neskoro, ostáva zachovaná.

Starnutie pohybového aparátu[upravit | editovat zdroj]

Graf znázorňujúci hmotnosť kostí v závislosti od veku

Môžeme hovoriť o viacerých procesoch:

  • zvyšovanie telesného tuku a úbytok hmoty kostrového svalstva,
  • degenerovanie kĺbnych chrupaviek, artróza (rast kostných výrastkov),
  • zmena štruktúry kostí – osteoporóza.

Dôsledkom je ubúdanie svalovej sily (starecká sarkopénia). Maximálnu silu má organizmus v treťom decéniu, v štvrtom až piatom sa zníži asi o 10 %, v šiestom až siedmom o ďalších 15 % a od ôsmeho priemerne o 30 %.

Starnutie transportného systému[upravit | editovat zdroj]

V dýchacom a cievnom systéme dochádza k viacerým zmenám:

  • deštrukcia sept v pľúcných sklípcích, vzniká starecký emfyzém,
  • zhoršenie odolnosti hrudníku,
  • zníženie saturácie krvi kyslíkom,
  • strata poddajnosti cievnej steny, elastické vlákna sú nahradené kolagénom a tak sa zvyšuje krvný tlak.

Hypoxia vedie k menšiemu využívaniu oxidatívnej fosforylácie v prospech anaerobnej glykolýzy a to má za následok horšiu odolnosť už pri menšej fyzickej záťaži. Postupne sa znižuje citlivosť na inzulín a metabolizmus glukózy sa mení, čo často vedie k diabetes

Srdcová choroba je u jedincov starších ako 65 rokov jedným z najčastejších problémov. V krvi sa zvyšuje obsah krvných lipidov (napríklad cholesterolu) a to môže viesť k ďalším ťažkostiam, ako napríklad infarkt myokardu.

Príčiny starnutia[upravit | editovat zdroj]

Príčiny starnutia stále ostávajú záhadou, existuje však viacero teórií:

  • teória biologických hodín (genetický program bunky),
  • teória o pôsobení vplyvov vonkajšieho prostredia,
  • teória omylov (postihuje DNA),
  • teória stareckého pigmentu (hlavne v dlhožijúcich bunkách, ktoré pre spracovanie lipofuscínu nemajú enzýmy),
  • teória voľných radikálov.

Nestabilný genóm môže viesť ku zrýchlenému starnutiu. Chromozómy sú počas života stále viac a viac poškodzované, pretože dochádza ku skracovaniu telomér na ich koncoch, ktoré chromozómy pred negatívnymi vplyvmi chránia.

Nízkokalorická výživa v mladom veku môže zvýšiť dĺžku života, pretože znižuje koncentráciu cholesterolu v plazme nalačno a bráni ukladaniu viscerálneho tuku.

Odkazy[upravit | editovat zdroj]

Související články[upravit | editovat zdroj]

Použitá literatura[upravit | editovat zdroj]

  • KITTNAR, Otomar a kol. Grada Publishing 2011. str.757 - 760., 1. vydání, Praha, ISBN 978-80-247-3068-4.
  • SILBERNAGL, Stefan a DESPOPOULOS, Agamemnon, Grada Publishing 2016. str. 44-45, překlad 8. německého vydání, Praha, ISBN 978-80-247-4271-7.